Chvalabohu, že sa tak stalo! Bolo to krásne, priam rodinné stretnutie. Tých vyše 40 ľudí, ktorí sa 15. októbra zišli pod majestátnym Pilíšom v priestrannej miestnosti Obecného klubu v Kestúci, bolo priaznivo naklonených predovšetkým oslávencovi, jeho literárnemu dielu, ale aj navzájom jeden druhému.

Prišli miestni obyvatelia, priatelia z Budapešti, ale aj niekdajší Kestúčania z rôznych krajov Slovenska. Všetci preto, aby srdečne pozdravili im dobre známeho slovenského novinára, spisovateľa a rodáka zo starobylého Kestúca Zoltána Bárkányiho Valkána, ktorý v tomto roku oslávil 70. narodeniny. Navyše v tomto roku mu vyšla v poradí štvrtá zbierka drobnej prózy a literárnych reportáží pod názvom príznačným pre jeho rodisko Pivnica. Slávnostný ráz podujatia prišiel podporiť aj kestúcky páví krúžok. Početné obecenstvo privítal člen miestnej slovenskej samosprávy Alexander Kochňák. Vyjadril svoju radosť, že toto podujatie má toľko priaznivcov. Predstavil ma ako tiež Pilíšana a básnika, ktorý bude hovoriť o literárnej činnosti a hlavne o najnovšej knihe oslávenca. Pozdravil som prítomných a vyjadril svoju radosť, že – vďaka priateľovi Zolovi – môžem byť medzi nimi. Je potešiteľné, že pri tomto okrúhlom výročí ho môžeme vítať zdravého a bohatšieho o ďalšiu peknú zbierku poviedok a reportáží. Ako dodatok som spomenul literárnu antológiu 16 pilíšskych autorov Pod Pilíšom – tam je náš svet (2008) a spýtal som sa: „Čo si myslíte, prečo práve tu, v Pilíšskych horách, je toľko autorov, ktorí sa nezastavia len pri zachovávaní slovenskej ľudovej kultúry, ale ju ďalej rozvíjajú o krásnu literatúru?! Je to jednoducho preto, lebo my, Pilíšania, a naše dediny sme tu hlboko zakorenení do vyše 1100-ročnej starobylej histórie a kultúry. Svedčí o tom množstvo staroslovenských zemepisných názvov po celom okolí, aj archeologické nálezy v areáli cisterciánskeho kláštora na druhej strane Pilíša. Dokonca aj skutočnosť, že patrónom kestúckeho kostola je sv. Kliment a sú v ňom mozaiky svätého Cyrila a Metoda, je zjavným dôkazom starobylosti kultúry a histórie tejto obce. Aj na domovskej stránke Kestúca pod heslom Kesztölc története nájdeme nasledujúci text: „V dobe príchodu do vlasti podľa predpokladov v údoliach Pilíšskych vrchov sa nachádzali drobné slovanské osady...“ Korunným svedkom nám môže byť náš symbol a menodarca všetkých Pilíšanov: vrch Pilíš, pôvodne Pleš.“

Zoltán B. Valkán sa poďakoval za prednášku, spevokolu za pekné pesničky, sponzorom za finančnú podporu na vydanie knihy Pivnica a všetkým prítomným za to, že ho poctili svojou prítomnosťou. To všetko povedal kestúckym nárečím. Vyjadril svoju radosť, že na stretnutie prišli aj niekdajší Kestúčania, medzi nimi Valkánovci zo Slovenska. Nakoniec prečítal svoju poviedku Jako som sa dostav g motorke, ktorú tiež napísal po kestúcky.

Potom už prevzal „slovo“ kestúcky páví krúžok, ale časom sa k nemu pripojili aj „radoví“ Kestúčania aj Nekestúčania a spievali miestne piesne jedna radosť. Medzitým k Zolovi prichádzali jeho priaznivci s kyticami kvetov, ba dokonca s velikánskou tortou, aby ho pozdravili a zablahoželali mu. Aj ku mne podišiel starší pán, že ma pozná, spolu sme chodili do slovenskej školy v Budapešti. Bol to Róbert Kara. Onoho času, keď som ho posledný raz videl (takmer pred 60 rokmi) bol ešte malý chlapec! A takýchto vzácnych stretnutí tu bolo aj viac. Všetkých nás čakal bohato prestretý stôl plný jedál a nápojov. Spevu a rozhovoru ani konca, ani kraja! Zďaleka bolo vidno, že tu sa oslavuje. Škoda, že vždy platí príslovie „Všetko má svoj koniec“! Úprimne sme zaželali Zolovi, aby čím skôr vydal svoju ďalšiu knihu.

Gregor Papuček