Horúci jesenný deň vítal účastníkov októbrovej Parády rušňov na čabianskej železničnej stanici. Práve tak ako pred 153 rokmi, keď sa s rachotom vrútil prvý osobný vlak na novú železničnú stanicu v Békešskej Čabe.
Ako o tom písali vtedajšie noviny, v októbri 1858 sa tlačili malí a veľkí, obdivovali vlak a novučičkú poschodovú budovu.
V tom čase na močaristej pôde Zátisia bola možná doprava iba v niektorých mesiacoch roka. Podľa dobových záznamov v jarných mesiacoch sa dalo cestovať z Čaby do Varadína iba na člnoch. Táto časť krajiny bola v istom období takmer úplne odrezaná od sveta. Tento neblahý stav bolo treba naliehavo riešiť vybudovaním železničnej siete.
Uhorský snem si už roku 1836 uvedomil potrebu vybudovania železničnej siete a vydal zákon o budovaní železníc. Ústredná železničná spoločnosť 15. júla 1846 otvorila prvú trať v Uhorsku medzi Pešťou a Vacovom, o rok neskôr, 1. septembra, trať Pešť - Szolnok. Podľa plánov mali túto trať budovať ďalej, cez Szajol, Mezőtúr, Sarvaš, Poľný Berinčok, Békeš, Gyulu až po Arad. Čaba bola vtedy ešte neveľká slovenská dedina, pri plánovaní železničnej trate ju ani nebrali do ohľadu. Napriek tomu Čabania zistili prednosti železnice a 10. apríla 1847 prosili o zmenu v projekte. V záujme toho sa podujali na vyvlastňovanie území, vykonávanie pozemných prác pri budovaní základov a na postavenie mostov a stanice ponúkli 500 000 tehál. Bola to veľká obeť zo strany čabianskych gazdov, veď iba rok predtým sa vymanili spod urbariálnych tiarch, z poddanstva sa vykúpili za 800 000 pengő. Žiadosť podporili príslušné orgány aj preto, lebo roľníci na Sarvaši a v Békeši vidlami odohnali inžinierov, ktorí chceli vymerať pôdu pre koľajnice a stanicu.
Kvôli revolučným udalostiam r. 1848-49 však v budovaní ďalších železničných tratí nasledovala niekoľkoročná prestávka.
V práci pokračovala až Potiská železničná spoločnosť, založená 10. novembra 1856. Podľa dobovej publikácie práce prebiehali rýchlym tempom. Stavba sa skončila začiatkom októbra 1858. Skúšobná jazda sa uskutočnila 23. októbra a trať odovzdali do užívania 25. októbra. Osobný vlak sa pohol zo Szolnoku o 10.35 hod. a do Aradu prišiel o 4. hodine 43. minúte. Týmto sa Békešská Čaba zapojila do krvného obehu krajiny a Európy a začal sa tu obrovský rozvoj. Aj preto myslia Čabania na svojich predkov s vďakou a úctou
Kultúrny dom železničiarov a Klub modelárov železníc Kálmána Kandóa od r. 2004 každú jeseň – pri príležitosti výročia vybudovania a odovzdania szolnocko-aradskej železničnej trate – usporadúvajú medzinárodnú výstavu o histórii železnice a expozíciu modelov. K výstavám sa každý rok pripája aj čabianska železničná stanica MÁV Parádou rušňov. Tohoročná bola skutočne parádna. Deti a dospelí si mohli pozrieť vystavené rušne, ba dokonca aj znútra. Zaujímavosťou bola jazda osobným vlakom až ku kotolni, kde cestujúcich spolu s vozňom otočili na točni o 360 stupňov. V kotolni mohli vystúpiť z vlaku a pozrieť si budovu. Druhá atrakcia bola cestovanie na drezine – železničnom vozíku na ručný pohon. Deti prejavili veľký záujem o jazdu na záhradnom vlaku ťahanom parným rušňom. Ešte menšie vláčiky mohli vidieť záujemcovia na výstave modelov železníc, kde prezentovali svoje diela aj mladí potomkovia čabianskych Slovákov Juraj Drieňovský, Gábor Lehoczký a Viktor Boťánsky s kolektívom. Najnovšia generácia čabianskych Slovákov takto vzdala hold priekopníckej práci svojich predkov.
Po jubilujúcej železničnej trati cestujú denne tisíce ľudí. Trať Szajol - Békešská Čaba - Arad je jednou z najfrekventovanejších tranzitných tratí krajiny, ktorá má obrovský význam aj z hľadiska nákladnej dopravy.
Zdroj: Webová stránka Spolku ochrancov a skrášľovateľov mesta Békešská Čaba
Ildika Očovská