Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal v dňoch 2. až 4. novembra pre zahraničných novinárov tematickú pracovnú cestu, zameranú na spoznávanie histórie a súčasného vývoja slovenských banských miest.
Dolovanie vzácnych kovov v Uhorsku sa koncentrovalo v siedmich lokalitách na území dnešného Slovenska. Tri z nich sme mali možnosť spoznať na vlastné oči. Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica sú rovnaké a predsa iné. Spája ich spoločná história a rozdeľuje ďalší vývoj. V Kremnici funguje nepretržite od 14. storočia mincovňa, Banskej Štiavnici sa roku 1993 dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a z Banskej Bystrice, voľakedajšieho centra Slovenského národného povstania, je dnes župné sídlo.
Ako prvú sme navštívili Súkromnú spojenú školu v Kremnici pre deti zo sociálne slabých a málo podnetných rodín. Pôvodný zámer vytvoriť takú školu vznikol v roku 1994 ako pilotný projekt UNESCO - modelové centrum pre deti predškolského veku, ktoré navštevovali rómske a nerómske deti. Škola sa snaží o pozdvihnutie rómskeho etnika prostredníctvom integrácie detí, stimulovaním a vytváraním pozitívnych vzťahov a vzájomného uznávania pozitívnych hodnôt majority a menšiny. (O škole plánujeme uverejniť rozsiahlejší článok v niektorom z nasledujúcich čísel nášho týždenníka.)
Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Ako informovali novinárov predstavitelia mincovne, už takmer sedem storočí nepretržite vyrábajú minciarske produkty, ktoré patria z hľadiska viacerých kritérií medzi špičku vo svete. Koncom roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince.
Americký Slovák Viliam Janovský, ktorý vlastní Hotelový dom a štýlovú reštauráciu Florén v Kremnici, pri chutnej tradičnej večeri nás zabával historkami zo svojho bohatého emigrantského života. Okrem iného sme sa dozvedeli, že prežil dva týždne revolúcie v roku 1956 v pivnici budapeštianskeho domu na ulici Váci. Režisér, ktorý ako jediný študent zo Slovenska vo svojom ročníku, absolvoval réžiu na pražskej vysokej škole. Emigroval v roku 1968 a vrátil sa v 90. rokoch s tým, že ešte neodložil kameru a má roztočený film. Na Slovensku ho však čakalo zavŕšenie rodinnej histórie, totiž kúpil si starorodičovskú reštauráciu v Kremnici, ktorá bola od svojho založenia akýmsi strediskom umenia. V. Janovský chce vrátiť reštaurácii a hotelu ich dobré meno, v záujme toho sa tu konajú rôzne divadelné predstavenia, ale priestory už neraz hostili aj výstavy slávnych slovenských umelcov. Počas našej návštevy sa v Kremnici uskutočnilo aj dôležité zasadnutie občanov mesta, ktorí rozhodovali o znovuobnovení ťažby 2400 ton zlata a diskutovali s investorom. V. Janovský sa práve vrátil z rokovania a informoval nás o historickom zasadnutí.
Na druhý deň v Banskej Štiavnici po prehliadke mesta, najmä historických budov Baníckej a Lesníckej akadémie, Klopačky a Starého zámku, ktorý na prelome
Neustále hrozby Turkov donútili obyvateľov Banskej Štiavnice postaviť Nový zámok. Dnes je tu expozícia protitureckých bojov. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Najviac nás zaujali tzv. „živé hodiny“, čiže hlásny roh, ktorým hlásili čas, ale aj názorná mapa protitureckých vojen.
Banskoštiavnický betlehem, ktorého autorom je Peter Chovan, sa právom zaradil medzi najväčšie drevené pohyblivé betlehemy na Slovenku. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe, ale dodnes nie je hotový. Nachádzame tu nielen baníkov, ale aj ostatných remeselníkov pri rôznej práci. Autor spolu so synovcom ho pripravuje už niekoľko rokov, vždy na Vianoce odovzdajú novú časť.
Tretí deň novinárskeho výjazdu začal v Hronseku, kde je jediný drevený kostol postavený podľa vzoru škandinávskej architektúry (v roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO). Hronseckí evanjelici ho postavili v roku 1726 bez jediného železného klinca. Bol postavený v zmysle podmienok stanovených
V Banskej Bystrici nás privítal v úrade banskobystrického samosprávneho kraja jeho predseda Vladimír Maňka a podpredseda Ladislav Topoľský. Ako povedal predseda VÚC novinárom, zámerom BBSK je podporovať najmä rozvoj regiónov prostredníctvom ponuky kvalitných projektov v rámci Európskej únie, vznikajúcich priemyselných parkov, rozvíjajúcej sa infraštruktúry a moderného dopravného spojenia. Poznamenal, že udržiavajú veľmi dobré styky s vedením Novohradskej župy, s ktorou hraničí VÚC, vrátane spoločných europrojektov, hoci niektoré teraz museli odstaviť pre nízke finančné možnosti maďarského partnera. Okrem iného usporiadali čitateľskú anketu a dali hlasovať za sedem divov kraja. Do ankety, ktorá mala dve kolá a začala sa v máji 2010, sa zapojilo takmer 2700 hlasujúcich. Do prvého kola prišlo 62 tipov na rôzne lokality zaujímavé svojou originalitou a výnimočnosťou. Napokon čitatelia rozhodli o nasledujúcej sedmičke: Pustý hrad vo Zvolene, Kláštor v Hronskom Beňadiku, mesto Banská Štiavnica, národná kultúrna pamiatka – Čiernohronská železnica, Špania dolina, Kremnická mincovňa a drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku. Ak sa raz vyberiete do tohto kraja, nenechajte si ujsť tieto pamätihodnosti, ktoré sú naozaj hodné vášho záujmu. Hoci sme na jednej strane zistili, že naša materská krajina sa málo prezentuje pred zahraničnými turistami, museli sme uznať, že vedenie VÚC vynakladá nemalé úsilie na popularizovanie nielen prírodných, ale aj historických krás.
Na záver novinárskeho výjazdu sme si spolu s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Vetrákom pozreli Španiu Dolinu. Terajší názov lokality pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Podľa ďalšieho vysvetlenia je meno odvodené od nemeckého slova na oxidovanú meď spahne. Lokalitou Európskeho významu sa stala Špania Dolina v 15. storočí v čase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici - Ungarischer Handel vďaka ťažbe medi. V roku 1888 bane zatvorili. Dnes žije táto dolina vďaka turistickému ruchu. Návštevníci si môžu pozrieť rôzne banícke štôlne, ale najmä banícky orloj - najnovšiu a veľmi vyhľadávanú atrakciu v obci. Jedná sa o pohyblivú skulptúru podfarbenú zvukom, ktorá je ukážkou baníckej práce v dávnych časoch. My sme si pozreli aj výstavu ručných prác a baníckych odevov a výstroja, vystavenú na poschodí jediného miestneho penziónu Klopačka. Krásne čipky s typickým miestnym motívom vyrábajú v súčasnosti iba dve ženy. Okrem penziónu s kapacitou okolo 80 osôb je možnosť ubytovať sa aj v privátnych domoch, ale veľa tunajších príbytkov vlastnia obyvatelia hlavného mesta, ktorí sem prichádzajú za tichom a krásnou prírodou. My sme im mohli len závidieť. Naša informatívna cesta sa tu skončila a museli sme sa pobrať domov. Veríme, že podobné výjazdy novinárov zorganizuje ÚSŽZ v nasledujúcich rokoch častejšie, aby vďaka krajanskej tlači sa naši čitatelia dozvedeli čo najviac o súčasnosti a histórii svojej materskej krajiny.
Eva Patayová Fábiánová