„Vítaj, Ondriš, v Pešti“ – týmito slovami ukončil svoj prejav predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik pri príležitosti odhalenia busty Ondreja Likera Áchima v aule Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Budapešti.
Zdôraznil, že agrárny politik zo začiatku XX. storočia, bývalý poslanec uhorského snemu za Békešsku Čabu, ktorý sa otvorene hlásil k svojim slovenským sedliackym koreňom, môže byť pre nás, Slovákov, príkladom a my môžeme byť naňho právom hrdí. Aj preto CSS prispela k vyhotoveniu jeho bronzovej busty, ktorá sa po umiestnení na definitívnom mieste v parku pri poľnohospodárskom múzeu stane jedinou sochou O. Áchima na verejnom priestranstve v Budapešti. K soche, ktorú spolu s J. Fuzikom odhalil generálny riaditeľ Maďarského poľnohospodárskeho múzea Dr. György Fehér, okrem predstaviteľov CSS položili vence mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a riaditeľka Slovenského inštitútu Jana Tomková, Kruh priateľov Békešskej Čaby, delegácie slovenských samospráv XII. a XIV. obvodu Budapešti a pravnuci Ondreja Áchima. Na odhalení diela sochára Attilu Mészárosa sa zúčastnili mnohí Slováci z Budapešti, ale prišli aj delegácie z Békešskej Čaby a ďalších Slovákmi obývaných lokalít z Dolnej zeme.
„Áchim prišiel domov“ – to sú už slová agrárneho historika, akademika Pála Románya, ktoré odzneli na pôde Univerzity svätého Štefana v Gödöllő, kde sa v prvý deň šnúry udalostí k centenáriu úmrtia Áchima konala spomienková vedecká konferencia a bola odhalená pamätná tabuľa. Okrúhle výročie slúžilo ako príležitosť na hľadanie jeho miesta v agrárnej a politickej histórii, ktorá takisto ako toho času jeho súčasníci, posudzuje osobnosť „sedliackeho Apolóna“, zakladateľa Nezávislej sedliackej socialistickej strany Uhorska, prvého iniciátora pozemkovej reformy na pôde uhorského snemu, protirečivo. Kruh priateľov Békešskej Čaby pôsobiaci v Budapešti približne pred rokom začal organizovať dôstojnú spomienku na sedliackeho vodcu z Dolnej zeme. Na čele s bádateľkou Eszter M. Molnárovou vznikla Komisia pre uctievanie pamiatky Ondreja L. Áchima a pridala sa aj Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti. Pripojili sa aj také významné inštitúcie a organizácie, akou je Agrárno-historická komisia Maďarskej akadémie vied, už spomínaná univerzita v Gödöllő a CSS. Za finančnej pomoci mnohých ďalších organizácií, medzi nimi slovenských inštitúcií, samospráv z Dolnej zeme a budapeštianskych obvodov, sa mohla uskutočniť vedecká konferencia v máji v Békešskej Čabe a dvojdňová vedecká konferencia v Gödöllő a Budapešti. Záverečná udalosť šnúry podujatí bude koncom mesiaca v Újkígyósi.
Na počesť centenária úmrtia Ondreja L. Áchima sa na Univerzite sv. Štefana v Gödöllő 9. novembra konala prvá časť dvojdňovej vedeckej konferencie. Prítomných v mene organizátorov privítali veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Jana Tomková, akademik, historik Pál Romány a bývalý rektor univerzity József Molnár. Prednášky boli väčšinou zamerané na život a činnosť Ondreja L. Áchima. Prvým prednášateľom bol akademik, historik Ferenc Pölöskei, ktorý predstavil prítomným Áchima v parlamente. O Áchimovi – agrárnom politikovi prednášal P. Romány. Riaditeľ Výskumného ústavu poľnohospodárstva István Kapronczay hovoril o súčasnom stave, novinkách a paralelách maďarského poľnohospodárstva. Historik Štefan Tóth zobrazil účastníkom rovesníkov Milana Hodžu a Ondreja L. Áchima, medzi ktorými bol vekový rozdiel sedem rokov. Docentka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mária Kadlečíková a doktorandka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Bernadeta Ottmárová predniesli svoje príspevky aj na druhý deň konferencie v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Bývalý parlamentný poslanec, hospodár Géza Zsiros referoval o hospodárení v období pred I. svetovou vojnou až do súčasnosti na majetku ich rodiny. Hlavná organizátorka podujatia, bádateľka Eszter M. Molnárová sa zamýšľala nad otázkou, či sa stretol maďarský básnik Endre Ady s Ondrejom L. Áchimom na jeho majetku v Gerendáši.
Po prednáškach sa konalo slávnostné odhalenie pamätnej tabule. Dielo z mramoru slávnostne odhalili bývalý rektor univerzity József Molnár a historik Pál Romány. Život Ondreja L. Áchima ocenili Eszter M. Molnárová a predseda slovenskej samosprávy XII. obvodu v Budapešti Michal Hrivnák. Prvý deň vedeckej konferencie v Gödöllő sa skončil recepciou.
Ondreja Áchima nemožno vymazať z dejín – to sú tiež slová akademika Pála Románya a na pamätnej konferencii v preplnenej sále Slovenského inštitútu ich vo svojej prednáške citovala profesorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, bývalá vedúca Európskej kancelárie FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) v Budapešti Mária Kadlečíková. Odborníčka, ktorá aj sama má korene na Dolnej zemi, hľadala odpoveď na otázku, aké stanovisko by zaujal O. Áchim k súčasným problémom poľnohospodárstva v našich krajinách. Ďalšia prednášateľka zo Slovenska, doktorandka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Bernadetta Ottmárová pod vedením svojho profesora Miroslava Kmeťa priblížila poslucháčom osobnosť Ondreja L. Áchima - „sedliackeho kráľa“ z Dolnej zeme. Témou príspevku novinára, spisovateľa Michala Hrivnáka bola Áchimova národnostná príslušnosť. On sám sa nikdy netajil svojím slovenským pôvodom, ktorý jeho politickí protivníci často používali ako hanlivý prívlastok. Štyria prednášatelia zastupovali dolnozemské lokality, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnila Áchimova osobnosť. Vysokoškolský pedagóg na dôchodku, bádateľ miestnej histórie zo Slovenského Komlóša Juraj Szincsok hovoril o Roľníckom spolku, ktorý začiatkom minulého storočia so svojimi 400 členmi bol najsilnejším a najslovenskejším spolkom v tejto obci a ktorý sa stal prvou a silnou bázou vznikajúcej strany O. Áchima. Desať rokov strávených na sálaši v Gerendáši, kde syn majiteľa tohto vyše 100-hektárového statku pracoval spolu s nádennými robotníkmi, bírešmi a sluhami, sa stalo určujúcim obdobím pre vývin mladého Áchima. Tvrdil to rodák z Gerendáša, pedagóg na dôchodku János Patai. Mária Nyáriová Sláviková z Medeša načrtnutím histórie svojej rodnej obce priblížila súvislosti medzi budovaním železnice, vznikom obce Medeš a osudovým výstrelom, ktorý 14. mája 1911 zabil O. Áchima. Čabianska rodina Zsilinszkovcov sa podieľala na výnosnom parcelovaní erárnych majetkov, na ktorých vznikla aj táto obec. Ako je známe, bratia Endre a Gábor Zsilinszky zastrelili Áchima kvôli jeho obvineniam na ich rodinu na stránkach dobovej tlače. Historik Dr. Ferenc Szabó sa snažil predstaviť Áchima v zrkadle rôznych písomných prejavov po jeho smrti. Vedecká riaditeľka Sociologického ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. Tímea Tiboriová priblížila osobnosť Áchima na základe štúdie svojho otca Jánosa Tiboriho. Pedagóg-etnograf Imre Harangozó z Újkígyósu oboznámil prítomných s tým, ako spomínajú na sedliackeho vodcu v tejto obci ležiacej neďaleko Békešskej Čaby.
A. Račková a Andrea Szabová Mataiszová