Ľudovému tancu sa profesionálne venujú mnohé folklórne skupiny. Starajú sa o jeho zachovávanie a prezentujú ho na javisku. Má množstvo fanúšikov, no nie každý má možnosť venovať sa mu ako člen takéhoto kolektívu.

V 70. rokoch minulého storočia sa v Budapešti začalo šíriť hnutie ponúkajúce ľuďom komplexné duchovné kultúrne dedičstvo (hudbu, tanec, ľudové zvyky, atď.) ako alternatívu zábavy, spoločenskej udalosti, možnosti vzdelávať sa. V tejto súvislosti vznikli aj tzv. „tanečné domy“, t. j. akcie, na ktorých nenájdete účinkujúcich a divákov, ale ľudí túžiacich po tanci a zábave.

Práve túto metódu „tanečných domov“ zaradil Medzivládny výbor UNESCO do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Ako o tom informoval minister národných zdrojov Miklós Réthelyi, k aktu došlo 25. novembra počas zasadnutia výboru na ostrove Bali. „Tanečný dom“ sa dostal do zoznamu najlepších metód na zachovávanie tradícií, čo znamená, že UNESCO ho považuje za príkladnú hodnotu na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.

Sprac.: zp