„A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu a uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“

(Matúš 2, 9-11)

 

Noc sa blíži, nebo níži,

cez obvod  sa zemských ciest.

Jasní taje. V ciest okraje 

zapaľuje  kŕdle hviezd.

 

A pútnici  vrelolíci

stúpajú, aj s úsilím

ku domovu. Okriať znovu

večerom tým spanilým!

 

Jak sme šťastní, že nám vlastný

v šírom svete skromný kút,

kde nám voľno, sladko, bôľno,

v Svätvečer ten pobudnúť.

 

Pri tom stolu, že sme spolu

malý síce krúžok, ach!

Ach, preč s trudom, ON je údom

dnes vo všetkých rodinách.

 

Žiadno, Pane, žalovanie, 

žiadna slza, žiaden mrak. 

Jaks uradil – číms nahradil -

Poručeno! ... Dobre tak.

 

Drahí moji, pri pokoji 

vstaňme tedy! Dobre nám!

Zaspievajme, ponáhľajme

do Betlema k jasličkám.

 

Pospiechajme,  privítajme

Ho v pokore srdca tam. 

Zlkajme skruchou. Ó, by slúchol.

Príď, Ježiško, hosťom k nám!

P. O. Hviezdoslav