Druhý decembrový týždeň sa niesol v Šalgótarjáne v znamení Slovákov. Vďaka Župnej knižnici a osvetovému stredisku B. Balassiho sa tu uskutočnili tri podujatia: výstava fotografií a betlehemov, stretnutie s čitateľmi a regionálny slovenský deň.
Ale poďme po poriadku. V utorok otvorili v priestoroch knižnice (kde sa, mimochodom, nachádza aj výstava slovenských krojovaných bábik z celého Maďarska) výstavu najlepších fotografií, ktoré poslali do súťaže na tému „folklór“. Do súťaže nominovali zábery zhotovené na novohradských medzinárodných folklórnych festivaloch v rokoch 1995-2011 a na národnostných stretnutiach v Novohradskej župe v obciach Novohrad a Banka v rokoch 1966-2011.
Piatok sa niesol v znamení literatúry. Slovákom zo Šalgótarjánu a blízkeho okolia sa predstavili traja pilíšski slovenskí autori: Zoltán Bárkányi Valkán, Imrich Fuhl a pisateľka týchto riadkov. Vyslovenou žiadosťou organizátorov bolo, aby podujatie prebiehalo v maďarskom jazyku, nakoľko hlavným cieľom bolo oboznámiť našu literatúru s tými členmi Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov, ktorí nehovoria slovensky. Moderátorom popoludnia bol Béla Csongrádi, dlhoročný priateľ a kolega Z. Bárkányiho. „Okrem slovenského slova spája ich aj to, že všetci traja pochádzajú z Pilíša, všetci sú novinári a nedávno ich diela vyšli v maďarskom časopise POLíSz,“ povedal B. Csongrádi. Pilíš ako taký predstavil Z. Bárkányi. V rámci podujatia odzneli aj recitácie žiakov Základnej školy v Lucine, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Samozrejme, ukážku zo svojich diel prečítali aj umelci a nechýbali ani umelecké digitálne fotografie I. Fuhla, ktoré premietali na plátno. Podujatie poctila svojou prítomnosťou aj riaditeľka knižnice Eva Molnárová, ktorá všestranne podporuje slovenské podujatia v inštitúcii. Počas rozhovorov sme sa dozvedeli okrem iného aj to, že v Šalgótarjáne pôsobila kedysi čisto slovenská škola a žila tam značná slovenská komunita. V súčasnosti prebieha skúmanie jej príchodu na základe dostupných archívnych zdrojov. V poslednom čase badať aj nárast záujmu o slovenské reálie, a to aj vďaka otvoreným hraniciam. Organizátorka literárneho podujatia Ruženka Egyedová Baráneková vyslovila svoju radosť z toho, že o slovenských básnikov prejavili obyvatelia neočakávane veľký záujem a zároveň ich pozvala na regionálny slovenský večierok, ktorý sa uskutočnil nasledujúci deň.
Na túto akciu sme zavítali aj my. Na ôsmom regionálnom dni Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, Združenia novohradských a hevešských Slovákov (ZNHS), Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne a Knižnice B. Balassiho sa zúčastnili Slováci z 25 osád Novohradskej, a Hevešskej župy. Regionálny slovenský deň sa začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorú zaspievala Žofia Komjáthiová z Veňarcu so sprievodom Ľudovej kapely Svrčkovci. Prítomných najprv pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ružena Komjáthiová, ktorá s obdivom konštatovala, že o podujatie je veľký záujem v radoch Slovákov z oboch žúp. Ako povedala, viacerí čakali na možnosť stretnúť sa. Záverom zaželala všetkým príjemnú zábavu a odovzdala slovo predsedníčke Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženke Egyedovej Baránekovej, ktorá otvorila podujatie. „Stretávame sa už tridsať rokov - v dedinách, na celoštátnych a na župných podujatiach. Napriek tomu si ešte máme čo povedať. Je naozaj veľkým sviatkom, že sme spolu. Slovenská národnosť nikdy nebola bojovná, vždy bola lojálna voči väčšine. Jedno si však musíme uvedomiť: my si nemôžme nechať zobrať slovenský jazyk, slovenskú kultúru, našu slovenskú históriu a tradície,“ povedala.
Predsedníčka ZNHS Terézia Nedeliczká a podpredsedníčka združenia R. Komjáthiová potom predstavili vyznamenaných. Vyznamenanie ZNHS a šalgótarjánskej slovenskej samosprávy udeľujú každý rok pokračovateľom odkazu bývalej starostky vo Veňarci, oduševnenej slovenskej aktivistky Anny Hudeczovej. Pozostáva z diplomu, keramického obrazu znázorňujúceho rozmarín a zo strieborného prsteňa. Ako prvá prevzala ocenenie z rúk predsedu Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, člena Valného zhromaždenia Novohradskej župy Ferdinanda Egyeda putujúca evanjelická farárka, bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Teranoch, dlhoročná aktívna organizátorka národnostného dňa, jeden cyklus členka novohradského župného slovenského zboru pôvodom z Békešskej Čaby Hilda Gulácsiová Fabuľová. Vyznamenaná sa poďakovala za ocenenie a vyjadrila svoju vďaku nielen tým, ktorí ju predostreli na vyznamenanie, ale aj rodine, ktorá jej vo všetkom pomáha, a Hospodinovi. Druhým vyznamenaným bol folklorista, choreograf zo Slovenska Juraj Matiaš, ktorého meno nie je neznáme slovenským folklórnikom v Maďarsku, veď je stálym účastníkom poroty Slovenských spievaniek a veršovačiek, úzko spolupracuje s FS Rozmarín vo Veňarci a ďalšími folklórnymi súbormi. Vyznamenaný zaspieval svoju obľúbenú ľudovú pieseň na pamiatku A. Hudeczovej Ty si sokol. Treťou vyznamenanou v tomto roku bola predsedníčka župného slovenského zboru, učiteľka slovenčiny, jedna z dvoch vedúcich FS Rozmarín Ružena Komjáthiová, ktorá sa poďakovala za vyznamenanie predovšetkým rodine a Veňarčanom. „Preto som veľmi vďačná, že som mohla bývať a pracovať vo Veňarci, lebo tam som sa naučila, akú mám úlohu, akú mám zodpovednosť voči dedičstvu, ktoré mi za nechal môj otec, pochádzajúci zo Slovenska. Tu sa vo mne všetko vykryštalizovalo,“ povedala.
V kultúrnom programe vystúpil so slovenskými piesňami Alexander Szőke z Malej Nány, po ňom zaspieval slovenské ľudové piesne „objav tohto roka“ Daniel Hadžik, ktorý vyhral vo svojej kategórii Slovenské spievanky. Sestry Komjáthiové pozdravili svoju matku kyticou veňareckých piesní za hudobného sprievodu Svrčkovcov, ktorí aj uzavreli tento blok programu.
Po krátkej prestávke obsadili javisko členovia súboru Podpoľanec z Detvy. Ich vystúpenie uviedla R. Egyedová Baráneková, ktorá v roku 1975 zakladala súbor. Ako povedala, dnes tu vidí deti tanečníkov, s ktorými spolu začala.
Po frenetickom programe nasledoval prípitok predsedu slovenského zboru v Šalgótarjáne F. Egyeda, ktorý zaželal prítomným šťastné prežitie vianočných sviatkov a pozval ich k prestretým stolom, kde už čakali dobroty slovenských gazdiniek: koláče a zákusky. Regionálny národnostný deň sa teda skončil za bielym stolom, kde už boli na miskách dobroty, ktoré na tento večer pripravili šikovné ženy. Nechýbal medzi nimi ani vianočný koláč z Malej Nány.
(ef)