Logo

Vyznamenaní „Za našu národnosť“

Kategória: Kultúra

Vyznamenaní „Za našu národnosť“
Štefan Lami, Gregor Papuček a Čívsky ženský spevácky zbor

 

V rámci osláv Dňa Slovákov v Maďarsku aj v tomto roku udelili vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Za našu národnosť. Vyznamenanie udeľuje Valné zhromaždenie CSS na návrh Predsedníctva. Návrhy na vyznamenaných môžu podať členovia a volené zbory CSS, miestne slovenské menšinové samosprávy a registrované slovenské občianske organizácie v Maďarsku. Vyznamenanie podľa uznesenia VZ CSS môže každý rok dostať jeden kolektív a dvaja jednotlivci.

 

Štefan Lami, alebo ako ho poznajú Slováci v Maďarsku, Pišta báči. Narodil sa 15. októbra 1925 v Pišpeku. Pozrime sa na hlavné zastávky jeho dlhoročnej a rozmanitej životnej dráhy. Mimoriadne významnou je jeho osvetárska činnosť, ktorej sa začal venovať už v mladom veku. V roku 1946 začal pôsobiť v hnutí ľudového tanca. Ako spolupracovník Maďarského osvetového ústavu sa odborne venoval ľudovým tanečným súborom a organizoval celoštátne festivaly ľudového tanca. Dlhé roky pôsobil v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, pričom jeho úlohou bolo organizovať a podporovať kultúrny život tunajších Slovákov. Z jeho iniciatívy sa pri Zväze založila Vlastivedno-národopisná sekcia, v rámci ktorej ako jej tajomník začal organizovať výskum tradičnej kultúry našej národnosti formou národopisných táborov. Mimoriadne bohatá je aj publikačná činnosť Štefan Lamiho, v ktorej sa venuje zvykom a ľudovej slovesnosti Slovákov v Maďarsku s ohľadom na jednotlivé jazykové ostrovy. Zo samostatných národopisných publikácií Štefana Lamiho spomeňme Ľudové balady Slovákov v Maďarsku, pilíšske ľudové rozprávky Drotár podrotuje slniečko alebo zbierku ľudových piesní Keď si ja zaspievam. Štefan Lami dodnes píše svoje príbehy z dedinského prostredia.

 

Gregor Papuček sa narodil 25. júna 1938 v Mlynkoch. V Budapešti vyštudoval vojenskú dôstojnícku školu, neskôr, na univerzite ELTE získal diplom slovenského filológa. V roku 1975 sa zapojil do organizovania literárneho života Slovákov v Maďarsku. Je jedným z autorov našej prvej literárnej antológie Výhonky. R. 1980 bol iniciátorom založenia Literárnej sekcie MV DZSM, z ktorej sa neskôr zrodilo Združenie slovenských spisovateľov v Maďarsku. 12 rokov bol jej predsedom. Dbal aj o výchovu mládeže, bol napr. iniciátorom založenia školského časopisu Plamienok. V roku 1988 podnietil založenie literárneho a kultúrno-spoločenského časopisu SME. Popri tom všetkom aj neustále tvoril: vydal 9 samostatných zbierok básní, zbierku ľudových piesní, monografické dielo Mlynky a iné. Je spoluautorom a redaktorom niekoľkých antológií. Knižkami písanými pre deti, ako aj knižkou slovenských prekladov básní Sándora Weöresa, ustanovil základ slovenskej literatúry pre deti v Maďarsku. Básne Gregora Papučka publikovali aj na Slovensku, vo Švajčiarsku a v Juhoslávii. Významná je aj jeho publicistická a spoločenská činnosť. Svojím dielom sa zapísal do histórie literárneho a kultúrneho života nielen našej národnosti, ale aj Slovákov vôbec.

 

Čívsky ženský spevácky zbor v roku 1970 založili oduševnené čívske ženy a vtedajšie vedenie obecnej rady a ľudového frontu. Prvou vedúcou zboru sa stala jeho dnešná vedúca, pani učiteľka Rozália Keleczová. Odborným poradcom bol od jeho vzniku profesor Béla Kálmánfi, ktorý stál na čele zboru od roku 1977 do roku 1986. Zbor počas svojho účinkovania dosiahol pozoruhodné výsledky. Svedčia o tom nespočetné vyznamenania, ocenenia, výsledky v rôznych súťažiach, účasť na mnohých prehliadkach a festivaloch doma i na Slovensku. Má samostatné nahrávky v rozhlase, televízii, vydal gramo- i CD-platňu, ktorá uzrela svetlo sveta pri príležitosti 35. výročia založenia zboru. V jeho repertoári figurujú predovšetkým pilíšske piesne. Cieľom členov zboru bolo a je zachovávanie zvykov, tradícií a ich odovzdávanie mladšej generácii. Ich láska k rodnej zemi a pôvodu je obdivuhodná. Svedčí o tom aj cena „Za Čív”, ktorú im na návrh obyvateľov obce a rôznych organizácií udelila obecná samospráva. Stali sa symbolom dediny. Okrem iných ocenení zbor v roku 1995 a 2005 získal Zlatú cenu na súťaži ľudových piesní Lajosa Vassa, organizovanú Zväzom ľudových piesní, a v roku 2004 Zlaté ocenenie na súťaži ZSM Slovenský škovránok.