Viac ako desaťročná tradícia Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči nebola prerušená ani toho roku. Začiatkom letnej turistickej sezóny sa preplnený autobus s početnou skupinou Veľkotarčanov vydal na návštevu Slovenska.
Záujemci o vlastivedný zájazd už vo februári so zvedavosťou očakávali, kam sa začiatkom leta vydajú. Predsedníčka veľkotarčianskej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová už v apríli musela odmietať nových záujemcov, všetky miesta boli obsadené..
Účastníci zájazdu sa zišli 17. júna v skorých ranných hodinách pred tarčianskym kostolom, aby v plánovanom čase vyrazili na cestu. Naša trasa viedla diaľnicou na severovýchod cez Miškovec, Košice a Prešov, na sever kopcovitého Šariša, do starobylého Bardejova.
Bývalé slobodné kráľovské mesto, dnes súčasť svetového kultúrneho dedičstva, nás vítalo v poludňajších hodinách modrým nebom a hrejivým slnkom. Na programe sme mali návštevy najznámejších historických objektov. Najskôr sme zavítali do chrámu sv. Egídia. Gotický skvost nás očaril nás svojou vnútornou výzdobou, početnými neskorogotickými oltármi, rezbárskymi dielami majstra Pavla z Levoče a iných umeleckých dielní z Východného Slovenska. Najhlbší dojem na nás urobili oltár Narodenia Krista a oltár Panny Márie.
Po krátkej prestávke na rozjímanie sme znova vykročili na slnkom zaliate hlavné námestie. Stáli sme priamo oproti goticko-renesančnej radnici, v ktorej sme po krátkom odbornom výklade pozorne sledovali vystavené dokumenty o dejinách a zlatom veku Bardejova. Početnými baštami opevnené mesto (z ktorých nejedna stojí dodnes) prežilo svoj zlatý vek v 15. až 17. storočí. Po kratšej prestávke na občerstvenie nás čakala prehliadka Šarišského múzea, kde sú vystavené ikony. Bohatá zbierka nás všetkých očarila. Tu sme sa dozvedeli charakteristiku vnútorného zariadenia gréckokatolíckych, resp. pravoslávnych kostolov, z ktorých najkrajšie ikony z územia Slovenska sústredili práve do tohto múzea.
Pozdĺž poľskej hranice sme opustili hornatý Šariš a prešli sme na Spiš. Zamagurie, i keď z druhej strany, sme už poznali z predchádzajúcej návštevy pred dvoma rokmi. Večeru a ubytovanie sme mali v Zálesí, malej dedinke konča údolia horskej bystriny. Okrem kultúrnych pamätihodností sme si so záujmom pozreli prírodné krásy a pozoruhodnosti tohto kraja.
Pozoruhodnosti poľskej Vieličky tvoria unikátne prírodné útvary, banícke tradície a história. Návšteva jedinečne zachovanej a kultivovanej soľnej bane bola jedným z hlavných programov nášho výletu. Dvojhodinová prehliadka po štôlniach, sálach a kaplnkách skončila prekvapením pre celú skupinu - obedom v reštaurácii pod zemským povrchom, v soľnej bani.
Krátka prehliadka hlavného námestia kráľovského Krakova, s Mariánskym kostolom, so známymi Sukiennicami (stredoveká tržnica na súkno), Floriánskou bránou a meštianskymi domami vzbudili záujem o ďalšiu návštevu tohto krásneho mesta s kráľovským zámkom Wawelom nad strmým brehom Visly.
Nedeľa patrila rannej liturgii v gréckokatolíckom kostole v obci Kamienka. Staroslovienska bohoslužba bola vhodnou ukážkou cyrilo-metodskej tradície a akoby pokračovaním nášho minuloročného zájazdu po stopách sv. Cyrila a Metoda. Skupinu zaujala krása liturgie a spev dedinského ľudu.
Nasledovala návšteva Ľubovnianskeho hradu s podrobným výkladom „hradnej slečny”, do historického šatstva odetej sprievodkyne. Kochali sme sa krásnym výhľadom na údolie Popradu, na Maguru a protiľahlé Levočské vrchy. Stredisko poľskej správy počas zálohy spišských miest pyšne kraľuje nad údolím Popradu. V miestnom skanzene sme navštívili drevený kostolík s originálnym zariadením, dedinské drevenice, kde nám prezentovali úseky ľudského života, od narodenia až po smrť.
Po výdatnom obede sme sa vrátili k Dunajcu, kde na všeobecnú žiadosť pravidelných návštevníkov sme podnikli splav na pltiach. Prekvapením bol piknik s muzikou pri hoteli Pltník na brehu Dunajca.
Posledný deň nášho zájazdu sme na spiatočnej ceste navštívili Sabinov s goticko-renesančným katolíckym kostolom na námestí a s dvoma evanjelickými kostolmi vedľa seba (slovenským a nemeckým). V Prešove sme sa prechádzali pešou zónou medzi starými krásne renovovanými meštianskymi domami, zavítali sme do gréckokatolíckeho chrámu, do katolíckeho kostola sv. Mikuláša a do Evanjelického kostola pri slávnom evanjelickom lýceu s právnickou akadémiou.
Našli sme si krátky čas i na nákupy. Obohatení o vedomosti, poznatky i krásne zážitky, pričom sme si mohli výdatne precvičovať slovenčinu, sme sa veselí vrátili do Veľkej Tarče. Pri zostavení a organizovaní programu nám pomáhal radca Slovenskej samosprávy Budapešti František Bencze, ktorý nás na zájazde sprevádzal.