Pre členov speváckeho zboru Čabianska ružička je každý pondelok sviatkom. Vtedy sa stretnú v Dome slovenskej kultúry, aby spievali, aby spolu strávili 2-3 hodiny. Tento pondelok bol pre nich dvojnásobným sviatkom, veď oslavovali 10. výročie svojho zrodu.
Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) zorganizovala peknú slávnosť, na ktorú pozvala aj priateľov, príbuzných a dobrých známych. Prítomných privítala riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Osobitne pozdravila vzácnych hostí, bývalých dirigentov zboru Ildiku Očovskú a Jozefa Rázgu s manželkou. Po úvodných slovách nasledoval koncert jubilantov, ktorí piesňami ďakovali všetkým, ktorí im počas uplynulých desiatich rokov pomáhali. Predseda ČOS Michal Lásik krásnymi slovami hodnotil činnosť zboru a odovzdal zakladateľom a súčasným členom diplomy a tortu s desiatimi sviečkami. Po slávnostnom koncerte jubilujúcich pozdravila kyticou riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová, v mene Čabianskeho pávieho krúžku blahoželala priateľom Žofia Hajnalová, kvety im priniesol aj bývalý dirigent J. Rázga, Ján Chlebnický v mene Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku obdaroval členov knižkami a poďakoval sa im za spoluprácu a jubilantov pozdravila aj Mária Dinnyésová. Podnikateľ Martin Vozár im podaroval desať fliaš šampanského a ako bývalý člen zaspieval s nimi pieseň o bielej ruži. Slovenská samospráva Békešskej Čaby pohostila členov zboru večerou. Z dvora DSK sa do tmavej noci dlho ozývali melódie krásnych slovenských ľudových piesní, svedčiac o dobrej nálade.
Spev je najkrajší hudobný nástroj, pomocou ktorého sa mnohotvárne môže vyjadriť radosť, ale aj smútok a žiaľ, viera či nádej. Nie náhodou sa hovorí: Dvakrát sa modlí ten, kto spieva. Spev je únik pred každodennými slovami, tak trochu do stavu sviatočného. Vašim dnešným jubilejným spevom nás privádzate do sviatočnej atmosféry osláv vašej desaťročnice. Spev v zbore má nenahraditeľnú, výnimočnú rolu v posilňovaní pocitu súdržnosti, povedomia. Zoltán Kodály to vyjadril takto: Nemá to veľký význam, keď spievame len pre seba. Je krajšie, keď spevom dvaja dosiahnu súlad. Potom spievajú stále viacerí, stovky, tisíce, kým nakoniec dospejú k harmónii. Ľudovít Haán píše: Čabän, ako vôbec každý Slovák, miluje spev. V nedeľu často aj o dve hodiny skôr, ako sa služby božie začnú, už je ľud v chráme a tam bez sprevádzania organu, pod vedením predspevákov spieva. V sobotu večer, keď sa mládež z poľa vrátila, všetky ulice a v čase poľných prác celý vidiek ozýva sa spevom. Iste pravda je to, čo nemecký básnik Schiller hovorí: Tam sa neboj, kde sa piesne ozývajú, lebo bezbožníci neradi spievajú. V znamení pokračovania týchto tradícií sa na pozvanie Alžbety Ančinovej stretlo v DSK 15 učiteliek materských škôl s úmyslom zachrániť dedičstvo našich predkov. Rozhodli sa spievať krásne slovenské ľudové piesne. Bolo to 15. januára 1995, pred 10 a pol rokmi. Zakladateľky si zvolili ľubozvučné meno Čabianska ružička. Spočiatku spievali piesne nášho užšieho domova, krásne jednohlasné spevy Békešskej župy, ktoré sú nám všetkým veľmi blízke, veď nám ich ešte spievali naše mamy a staré mamy. Zbor viedla Ildika Očovská, ktorá učila hlavne čabianske pesničky z vlastného zberu, vydané aj knižne. Neskoršie sa repertoár rozšíril, k upraveným domácim piesňam pribudli aj spevy a melódie iných regiónov a viachlasné piesne. Pre Čabiansku ružičku bolo veľkou hrdosťou, že jej dirigentom bol osem rokov laureát Erkelovej a Weinerovej ceny József Rázga. Zásluhou jeho vytrvalej a trpezlivej práce dnes Ružička spieva aj kratšie zborové a viachlasné cirkevné spevy. Pán Rázga sa rozlúčil so zborom zo zdravotných dôvodov, preto vedenie ČOS požiadalo o jeho vedenie dirigenta Pétera Száka Kocsisa. Zbor si veľmi rýchlo obľúbil sympatického učiteľa. Dobre sa im spolupracuje, dôkazom čoho je aj vynikajúce vystúpenie v Komárne a Nových Zámkoch. Počet členov zboru sa postupne rozrastal, dnes ich je už okolo 30, všetci milovníci slovenského spevu a slova. Spája ich radosť zo spoločnej práce, ale aj priateľstvo. Cítia sa spolu vždy výborne, Dom slovenskej kultúry si obľúbili, stal sa ich druhým stánkom. V mene ČOS by som vám chcel poďakovať za zviditeľňovanie čabianskosti, slovenskosti na vernisážach výstav, vystúpeniach v materských školách, v kostoloch. Ďakujeme, že ste nás zastupovali na Ukrajine, v Rumunsku a, samozrejme, na Slovensku, kde ste spievali spolu s Kubrankami pri Trenčíne, Hodrušanmi. Vystúpili ste v Rožňave, Nitre, Trnave, Hlohovci, Trenčíne, Komárne, Adamovských Kochanovciach, Nových Zámkoch, Krompachoch. ČOS podľa svojich možností podporovala aj vaše viacdňové zájazdy na Slovensko, ktoré slúžili na obohatenie vášho repertoáru. Želáme vám, aby vaše piesne zneli od srdca a aby vo svete, ktorý je opantaný materiálnymi hodnotami, sa prostredníctvom vašich piesní nielen vaše, ale aj naše duše naplnili spomienkami, zážitkami piesňami a láskou.