„Lajoš Kossuth odkazuje, / Regimentov mi chybuje./ Jestli odkáže ešte raz, / Ísť musí jedon každý z nás!/ Nech žije vlasť!“ týmito slovami dokončila svoj prejav predsedníčka Slovenskej samosprávy v obci Novohrad Tünde Debreceniová Králiková na slávnosti usporiadanej pri príležitosti 164. výročia revolúcie v roku 1848/49.

Postava L. Kossutha podľa nej bola viac, než inšpirujúca pre legendy, ľudové piesne a ľudové umenie. Stal sa symbolom slobody pre národy žijúce na území Uhorska a je takou silou, ktorá formuje národnú identitu aj mimo hraníc Maďarska. V kultúrnom programe vystúpili aj najmladší obyvatelia novohradskej obce s tancom, žiaci základnej školy s literárnym pásmom, v ktorom čítali aj úryvky z článkov, ktoré sa zrodili v meruôsmych rokoch. Záver slávnosti patril členom Folklórneho súboru Srdce Novohradu.

Maďarsko si každý rok 15. marca pripomína výročie začiatku povstania maďarského ľudu s cieľom získať nezávislosť od vtedajšieho Rakúskeho cisárstva. 15. marca 1848 vypukla v Uhorsku revolúcia. V Pešti na schodoch Národného múzea pred zástupom ľudí vystúpila skupina radikálnej mládeže s dvanásťbodovým programom odporu najmä proti cenzúre a tyranii. Parlament, ktorý vtedy zasadal v Bratislave, odhlasoval tzv. marcové zákony, na svoju dobu demokratické a progresívne. Hlasoval za ne aj poslanec snemu Ľudovít Štúr. Uhorsko si od Viedne vymohlo ustanovenie vlastnej vlády. Vláda však začala presadzovať program maďarského národného hnutia, odmietala požiadavky nemaďarských národov krajiny. Keď Slováci v Liptovskom Mikuláši v máji 1848 vystúpili s vlastným politickým programom, v ktorom požadovali národné práva, vláda reagovala zatykačom na Štúra, Hurbana a Hodžu a vyhlásila stanné právo.

(ef)