Na pôde Slovenského inštitútu sa 23. marca uskutočnilo stretnutie slovenských a maďarských historikov spojené s prezentáciou najnovších publikácií.
Podujatie bolo voľným pokračovaním stretnutia, ktoré sa uskutočnilo deň predtým v Maďarskom kultúrnom inštitúte v Bratislave. Renomovaní slovenskí a maďarskí odborníci voľne diskutovali o takých témach, ako je spoločná história, rôzne aplikácie odborných termínov a spoločné cesty.
Úvodom sa prítomným prihovorila hostiteľka, riaditeľka SI Jana Tomková, ktorá vyslovila nádej, že podobnými podujatiami sa môžu zbližovať pohľady historikov na veci spoločné, ba možno sa konečne zrodí aj dlho pripravovaná učebnica spoločných dejín.
Riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Slavomír Michálek poznamenal, že spolupráca historikov v dvoch štátoch je bohatá, ale určite by mohla byť bohatšia. „Je veľa spoločných tém, na ktorých spoločne pracujeme. Na mnohé témy máme spoločný názor, na mnohé nie, ale verím, že spoluprácou môžeme dôjsť k spoločným uzáverom,“ povedal.
Prezentáciu troch nových publikácii moderoval prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Karol Wlachovský, ktorý na úvod citoval slová spisovateľa Kálmána Mikszátha, podľa ktorého nie všetko sa udialo tak, ako je to v dejinách napísané.
Publikáciu Neznámy sused, ktorá sa zrodila pod záštitou združenia Terra Recognita v slovenskom jazyku, predstavil jeden z jej autorov – redaktorov, zástupca riaditeľa bratislavského maďarského inštitútu Csaba Zahorán. Zborník štúdií s podtitulom Dvadsať rokov Maďarska (1990–2010) zahŕňa osem veľkých tém, na základe ktorých chce predstaviť slovenskej verejnosti súčasné Maďarsko a maďarskú spoločnosť. V publikácii Attila Bartha písal o hospodárskych procesoch, Ákos Gergely Balogh spracoval premeny v mediálnej sfére, Nándor Bárdi sa zameral na prístup Maďarska k svojim krajanom, Zoltán Kiszelly spracoval vývoj maďarskej politiky po roku 1990, Mátyás Binder napísal štúdiu Rómovia a „cigánska otázka” v Maďarsku, Balázs Trencsényi a Péter Apor pripravili prehľad maďarskej historiografie, Iván Halász sa zameral na zahraničnú politiku a Balázs Dobos pripravil prehľad o národnostiach v súčasnom Maďarsku so zvláštnym zreteľom na Slovákov. Úvodné slovo napísal Cs. Zahorán a slovo na záver významný slovenský politológ Juraj Marušiak. Publikácia je bohato ilustrovaná mapami a disponuje bohatou bibliografiou. Ako Cs. Zahorán povedal, plánujú vydať aj pendanta tejto publikácie, teda o Slovensku v maďarskom jazyku, avšak zatiaľ táto knižka mešká kvôli finančným problémom.
Druhú publikáciu predstavil odborný asistent Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho Barnabás Vajda. Ide o maďarskú monografiu Štátne hranice a identita, ktorá sa zaoberá mestami Komárom a Komárno. Publikácia vznikla na základe štúdií pre viedenský inštitút Ludwiga Boltzmanna a bola súčasťou celoeurópskeho projektu, ktorý sa zaoberal mestami na hraniciach dvoch štátov.
Treťou publikáciou bolo dvojčíslo maďarského historického časopisu Limes, ktoré sa zaoberalo otázkou Trianonskej zmluvy v pamäti občanov. Dvojčíslo predstavil vedecký pracovník Historického ústavu SAV Miroslav Michela. Ako povedal, publikácia vychádza z konferencie Komisie slovenských a maďarských historikov, ktorá sa uskutočnila v roku 2010 v Nových Zámkoch. Úmyslom organizátorov bolo, aby historici preskúmali, ako žije táto udalosť v pamätiach občanov, teda nie čo sa stalo, ale ako o tom rozprávajú. Autori pochádzajú z rôznych generácií. „Pôvodne naša predstava bola taká, že skúsime vytvoriť dvojice a na základe diskusie na vedeckom podujatí im ponúkneme možnosť, aby skúsili spolu niečo napísať. Nebolo zásadné vytvorenie páru typu Slovák a Maďar, ale aby viacerí ľudia spolu diskutovali. Napriek našim plánom sme sa nakoniec tohto cieľa vzdali, keďže aj diskusia v Nových Zámkoch bola miestami dosť horúca. Zistili sme, že problém treba hľadať ešte niekde inde, napríklad v pojmovom aparáte, teda vo využívaní pojmov. Napriek tomu aj forma, ktorú predkladáme, ponúka niečo nové o zániku Rakúsko-Uhorska,“ povedal M. Michela a dodal, že plánujú vydať trochu rozšírenú verziu prednášok v knižnej podobe aj v slovenčine.
Po prezentácii sa uskutočnila diskusia na tému Spolupráca historikov zo Slovenska a Maďarska. Účastníci diskusie Roman Holec z Historického ústavu SAV, László Szarka z Výskumného centra pre humanitné vedy MTA, László Vörös z Historického ústavu SAV, József Demmel z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a Attila Simon z Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne sa pokúsili podať ucelený obraz o zmenách v prístupe k spoločným dejinám. Nadhodili sa mnohé zaujímavé problémy, ako napríklad prístup k pojmom a ich interpretácie, alebo existencia spoločenskej objednávky pre historikov o naplnení identitotvornej a legitimizačnej funkcie jednotlivých národov. J. Demmel nadhodil problém, že dodnes neexistuje rozsiahly biografický slovník dejateľov Uhorska, „najnovší“ pochádza zo začiatku 19. storočia a okrem iného nefiguruje v ňom ani významný evanjelický farár pôsobiaci 30 rokov v Budapešti Ján Kollár.
Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss, ktorý na záver povedal, že hlbšie pochopil, prečo aj diplomacia má problémy na jednej aj na druhej strane s percepciou a interpretáciou histórie. „Zvykol som hovoriť, že na 95 percent sú naše vzťahy dobré až vynikajúce a tých 5 percent súvisí s našimi historickými traumami, mýtmi, stereotypnými predsudkami s odlišným vnímaním našej národnej roly v tejto histórii... V historiografickej obci došlo ku generačnej zmene, ktorá priniesla nové pohľady na to, ako robiť historiografiu. Ako povedal profesor Holec, keď tých ľudí dáte dokopy, sami budú spolupracovať, lebo majú vnútornú motiváciu,“ povedal a pozval prítomných na osvieženie, kde sa podávala slovenská špecialita, bryndzové halušky.
Eva Patayová Fábiánová