Podarilo sa odohnať zimu Čívanom, ktorí sa 24. marca zúčastnili na vynášaní Moreny. Obecná a slovenská samospráva v spolupráci s Kultúrnym domom B. Kálmánfiho po štvrtý raz oživili tento starodávny zvyk.
Vytvorili tým výbornú príležitosť na to, aby najmenší obyvatelia a žiaci školy predviedli, aké nové básne, piesne a riekanky o jari sa naučili, ale aj na to, aby sa dostali von z truhlíc prekrásne čívske kroje. Naozaj, v Číve dodnes nachádzajú pôvodné čepce, lebegy (blúzy), ručníky aj sukne, viaceré také, ktoré za mladi nosili terajšie dôchodkyne.
Najkrajšie na tomto podujatí sú práve plejáda krojov a prístup obyvateľov k ľudovému kroju. Čívania si totiž hlboko ctia šaty svojich predkov, ale nie tak, že by sa chceli na ne iba pozerať, ale pri každej príležitosti sa v nich radi pokochajú: na deťoch, ale aj na dospelých. Vôbec sa nehanbia obliecť si kroje a kým idú v sprievode z dvora Dedinského múzea na dvor školy, rozprávajú sa o tom, čo všetko objavili a chvália jeden druhého, aký cenný poklad našiel.
Kedysi ľudia verili, že určitými rituálmi môžu ovplyvniť prírodu. Jedným z takýchto zvykov bolo vynášanie Moreny - slamenej bábky, ktorá symbolizovala dlhú a krutú zimu. Účastníci tohtoročnej rozlúčky so zimou sa zišli pred kultúrnym domom, aby obliekli Morenu a aby na ňu zavesili všetky problémy, ktorých sa chcú zbaviť. Množstvo účastníkov sa ani nezmestilo na dvor Dedinského múzea, kde ich po slovensky privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová. Hovorila o tom, že v osade sa pred štyrmi rokmi rozhodli oživiť starodávny zvyk vyháňania zimy a vítania jari. Po nej sa ujala slova riaditeľka kultúrneho domu Katarína Čapuchová, ktorá hovorila o pôvode zvyku a o tradíciách v Číve. Ako povedala, zvyk sa vytratil z povedomia ľudí začiatkom minulého storočia, ale pesničky ostali, lebo ich pozbieral zberateľ pilíšskych piesní Béla Kálmánfi. Niektoré z nich sme si mohli vypočuť v podaní členov čívskeho pávieho krúžku.
Po týchto úvodných slovách dievčatá oblečené v ľudovom kroji vzali slamenú bábku a vybrali sa s ňou k budove základnej školy. K sprievodu sa pridali aj obyvatelia osady a spoločne spievali prekrásne podpilíšske ľudové piesne. Na dvore základnej školy väčšie dievčatá predviedli zopár detských hier a do spevu sa zapojili aj žiaci školy. Po krátkom programe vyniesli Morenu k potoku, podpálili ju a hodili do vody. Kým slamená bábka horela, spievali členky pávieho krúžku.
Po programe sa účastníci sprievodu vrátili do kultúrneho domu, kde už bolo pripravené pohostenie a výstava fotografií z doterajších vynášaní Moreny v Číve. Prekrásny zvyk zblížil obyvateľov osady a dúfajme, že ním zahnali zimu.
Eva Patayová Fábiánová