Piata pôstna nedeľa je neklamným znakom jari, nesie viaceré známe pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Piatej pôstnej nedeli dávali ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi.
Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote. Počas Smrtnej nedele bývalo v mnohých Slovákmi obývaných obciach v Maďarsku a na celom Slovensku rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktorý vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z pohanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre.
Slováci v Dabaši-Šáre na Čiernu nedeľu tradične vynášajú Kyselicu. Tohto roku to bolo 25. marca. Dospelí, deti, mladí i skôr narodení, rodičia i starí rodičia sa plní očakávania zhromažďovali vo dvore Domu závinov. Prítomní boli nielen členovia miestnej slovenskej samosprávy, mládežnícka sekcia tanečnej skupiny Borovenka, ale aj členovia ženského speváckeho zboru Rozmarín, škôlkari, žiaci a pedagógovia. Slnečné jarné počasie prilákalo na podujatie približne sto záujemcov, ktorí spievajúc prešli s Kyselicou až k brehu potoka. Na čele sprievodu bol konský povoz, za ktorým sa točilo „čertovo koleso“. Mužská a ženská figurína v ľudovom kroji, ktoré boli pripevnené na koleso, „pretancovali“ celú cestu. Na brehu potoka členovia ženského speváckeho zboru Rozmarín zaspievali kyticu slovenských piesní, potom vyzliekli figurínu a ľudový kroj pekne zabalili do batoha. Členovia tanečnej skupiny Borovenka potom zapálili Kyselicu zhotovenú z dreva a slamy a hodili ju do vody. Podľa tradícií pomocou vody a ohňa pochovali zimu, zničili choroby, zlo a nešťastie - voda ich všetky odniesla ďaleko od mesta. Program pokračoval šliapaním konopy. Detičky miestnej materskej školy pod vedením členky speváckeho zboru vstúpili do menšej jamy, do ktorej predtým položili konopy a vodu. Tak symbolicky v „močille močili konope“.
Po návrate k Domu závinov tradičný popoludňajší program uzavrelo spievanie piesní na privolávanie jari a malé pohostenie: organizátori pozvali prítomných na tradičné dabašské makové a orechové záviny.
Andrea Szabová Mataiszová