V obci Tárnok som ešte nikdy nebola. Vedela som o nej len toľko, že leží dvadsať kilometrov juhozápadne od Budapešti a že tárnocká slovenská samospráva je členom regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina.
Začiatkom tohto roku sa uskutočnilo valné zhromaždenie spolku v Kerepeši, kde som sa dozvedela, že Slováci v Tárnoku v marci usporiadajú Krvatačku. Bola som zvedavá, čo to vlastne je a preto som sa rozhodla stretnúť sa tesne pred akciou s predsedom Slovenskej samosprávy v Tárnoku Jánom Lepňákom. Pán predseda ma privítal vo svojom rodinnom dome, kde sme sa trochu porozprávali o miestnych Slovákoch, potom sme sa vyviezli na Starý vrch. Tu pred jednou pivnicou sa schádzali členovia Spolku pre zachovávanie tradícií Hajtóka v miestnych ľudových krojoch, ktorí si precvičovali piesne, ktoré potom predniesli v kultúrnom programe. Pán predseda mi predstavil členku slovenského voleného zboru Annu Sümegiovú, ktorá mi prezradila pôvod tohto tárnockého zvyku.
Ako povedala, vo veľkoobci, ktorá má približne desaťtisíc obyvateľov, žijú Slováci od 18. storočia. Potomkovia pôvodných osídlencov dodnes oduševnene pestujú miestne slovenské tradície a zvyky. Jedným z nich je Krvatačka, ktorú usporadúvajú vždy začiatkom jari. Nezvyčajné pomenovanie odôvodňujú „občerstvením krvi“, prebúdzaním sa prírody. Kedysi v deň Zvestovania Pána obyvatelia Tárnoku vychádzali k pivniciam na Starom vrchu, kde sa pri speve a priateľských rozhovoroch tešili jari. Koncom minulého storočia tento zvyk upadol do zabudnutia, ale pred piatimi rokmi sa miestni Slováci a Maďari spojili a oživili ho.
Krvatačku tohto roku usporiadala obecná samospráva, kultúrny dom, knižnica a slovenská samospráva spolu s miestnymi občianskymi organizáciami 31. marca.
Účastníci osláv sa zvyčajne zídu pri kultúrnom dome a odtiaľ idú spoločne ku kamennému krížu na Starom vrchu. Tentoraz kvôli silnému vetru a chladnému počasiu museli ísť na autách. Pri kamennom kríži na úbočí vrchu miestny rímskokatolícky farár József Bódai požehnal kríž a všetkých prítomných. Po liturgii sa sprievod vydal k javisku. Tárnočanov a ich hostí privítala riaditeľka kultúrneho domu Katalin Vasváriová Élőová. Farár J. Bódai požehnal chotár a orodoval za bohatú úrodu. Starosta veľkoobce Gábor Szolnoki vo svojom slávnostnom príhovore poďakoval všetkým za účasť. Ako povedal, je to milá a dôverná slávnosť, ktorá sa z roka na rok opakuje a ktorá po slávnostnej časti v prírode pokračuje v kruhu priateľov v pivniciach. Pán starosta nezabudol spomenúť aj ďalšie významné akcie Tárnočanov. - Najbližšie sa v takom rodinnom kruhu stretneme koncom mája, keď budeme oslavovať Deň sv. Urbana. Okrem toho v tomto roku prvýkrát zapálime Svätojánske ohne. Oslavy na sv. Jána sa uskutočnia 24. júna, - povedal G. Szolnoki.
- Možno nie každý vie, že ešte aj v minulom storočí žilo v Tárnoku veľa slovenských rodín, - povedala členka miestneho slovenského voleného zboru Anna Sümegiová. - Preto sa pokúšame zachovať krásne slovenské piesne, hudbu a tradície pre naše deti a vnúčatá. S príchodom jari, keď sa tráva začne zelenať, kvitnú stromy a kvety a zo všetkých strán sa ozýva spev vtákov, oslavujeme prvý slovenský sviatok v roku, Krvatačku. Tento pekný deň už dlhé roky vábi Tárnočanov a ich hosťov na Starý vrch, kde sú rady pivníc, na ktoré sme veľmi pyšní. Dievčatá tu zbierajú kvety, chlapci pletú korbáče, ženy kladú na stoly všakovaké dobroty a muži ponúkajú hostí vlastným vínom. Ľudia zabudnú na každodenné starosti a pri dobrom víne a harmonike si zaspievajú. Krásne ľudové piesne a zvuk harmoniky sa rozliehajú do celého okolia. Aj dnes k nám prišli ľudové spevácke zbory z okolitých obcí, aby spolu s nami oslávili tento pekný deň tak, ako to kedysi dávno robili naši predkovia, - povedala bývalá učiteľka a odovzdala javisko miestnym kultúrnym telesám. Ako prví vystúpili členovia miešaného speváckeho zboru Hajtóka, po ktorých nasledoval spevácky zbor Žltá ruža, žiačky miestnej základnej školy F. Rákócziho II. s recitáciami maďarských básní, miešaný spevácky zbor Harmónia z Érdu a na záver miestny zbor Gaudium. Po kultúrnom programe sa v obnovenom kameňolome uskutočnilo otvorenie výstavy tárnockých a érdskych umelcov.
Pre radosť detí pred pivnicami boli inštalované tzv. remeselné dielne, v ktorých si mohli vyskúšať svoju šikovnosť a zdobiť medovníky, pliesť korbáče, alebo robiť veľkonočné ozdoby z papiera a vaječných škrupín.
Andrea Szabová Mataiszová