Členovia békeščabianskeho Slovenského klubu oživili 1. apríla miestne veľkonočné zvyky.
Tradičný predveľkonočný bol už samotný začiatok stretnutia - ženy očistili okolie klubu a upratali klubovňu. Potom pod vedením pracovníčky Spoločenských domov na Békešskej ceste Agneše Braunovej začali maľovať kraslice a piekli zákusky známe v Békešskej Čabe ako salagále. Na stretnutie priniesli aj doma upečené koláčiky ako jegečke, snehové rožky a jablkové pite. Šéfkuchárka kuchyne Arany Alžbeta Winklerová hovorila o veľkonočných jedlách a na ukážku zostavila sviatočné prestieranie.
Keď sa na stretnutie dostavili aj muži, vedúca klubu Alžbeta Ančinová pozdravila prítomných. V príhovore sa zamerala na Veľkú noc ako na cirkevný sviatok. Békeščabianski Slováci chodievali na Veľkú noc do kostola pripomenúť si ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zaspievaním jednej veľkonočnej piesne z Tranoscia si spomenuli na tieto udalosti aj členovia klubu.
„Pán Ježiš Kristus vstal z mrtvých, k potěšení lidí hříšných.
Jenž jest smrt těžkou podstoupil, aby nás bídné vykoupil.
Marie hrob navštívili, a Krista Pána hledali.
A když anjela videli, od neho radosť slyšeli.
Řekl jim, by se nebáli, v Galiley ho hledali.
Učedníkům to povězte, vstal Pán z mrtvých, o tom vězte.
V tuto slavnost velkonoční, pochválen buď, Pán Bůh mocný.
Pochvalmež svatou Trojici, děkujíc ji po všé časy.”
(Tranoscius č. 215)
„Kedysi v nedeľu večer usporadúvali na Čabe veľké bály,” spomínali členovia klubu na roky svojej mladostí. Mládenci sa v pondelok na úsvite vybrali priamo z bálu polievať vodou dievčatá, ktoré im za odmenu dali „cingle” (hyacinty). Tieto si mládenci založili za klobúk.
Po pripomenutí si dávnych zvykov muži poliali všetky prítomné ženy. Slovenské veršíky pri polievaní nehovorili. Príčinou môže byť, že Slováci pôvodne nechodievali oblievať. Ich veľkonočným zvykom pred presídlením sa na Dolnú zem bola šibačka, ktorá sa postupne pod vplyvom nového prostredia zmenila na oblievačku. Jediný veršík som počula v Poľnom Berinčoku od Zuzany Plavcovej Garayovej, narodenej v roku 1923: „Diovkyna krása, a vlase po pása, dovoľte mi obliať!” Je to vlastne úryvok čabianskej vajkovačky, alebo chodenia mladej nevesty:
„Lietačka, tačka, čo čas ráno šteboce,
Diovkyna krása, a vlase do pása,
Obdarujte, obdarujte,
túto mladú nevestičku,
pojdeme s ňov do jamočku,
kúpime jej šnúrovačku,
puf do vačku aj gombačku!
(Zozbieral Ján Sekerka od manželky Pavla Hrabovského r. 1931.)
„Predtým sa mladie diovčence obliekle na mladú nevestu a chodile z domu do domu spievať. Toto sa na kvetnú alebo smrtnú nedeľu stálo,” spomína na tento zvyk roku 1894 vo svojej zbierke čabiansky kantor Karel Wenich. Vajkovať chodievali malé dievky v troj-, štvorčlenných skupinkách. Boli pekne vyobliekané, v bielych opleckách, prusliakoch, pigľovaných, šingľovaných bielych sukničkách, pod strapcovým ručníkom mali biely ručníčok. Vlasy si učesali do kontíka, ten si dali pod čipkový čepiec ako ozajstné nevesty. Keď prišli do domu, pekne sa poklonili, spievali a tancovali. Keď skončili, gazdiná im dala po jednom vajíčku. Békeščabianski Slováci prestali pestovať tento zvyk už pred prvou svetovou vojnou, takže členovia klubu sa naň už nepamätajú. Slováci žijúci na okolí si však ho zachovali do druhej svetovej vojny. Vďaka tomu som našla podrobnejšie opisy v prácach etnografov Ondreja Krupu a Štefana Lamiho.
Za oblievanie sa prítomné ženy zavďačili mužom namiesto vajca a kvetov chutnými zákuskami.
Na záver článku uvádzam recept na zákusok salagále. Pomenovanie dostal podľa salajky, ktorá sa pridáva do cesta, aby bolo kypré.
Potrebujeme 40 dkg múky, lyžicu masti, 12 dkg práškového cukru, 1 žĺtok, 7 lyžíc kyslej smotany, 0,5 balíčka salajky a 15 dkg nadrobno posekaných orechov.
Na dosku dáme preosiatu múku, pridáme masť a spolu dobre rozmrvíme. Pridáme cukor, žĺtok, salajku a smotanu, aby sa cesto dalo dobre vaľkať. Vypracujeme hladké cesto, rozvaľkáme ho na hrúbku asi 4 mm. Položíme ho na vymastený plech a posypeme orechmi. Pečieme 20-25 minút vo vyhriatej rúre pri teplote okolo 160 stupňov Celzia. Cesto po vychladnutí posypeme práškovým cukrom a pokrájame na kocky.
Ildika Očovská