Pomaly sa blíži leto, mnohí sa zrejme už chystáte na dovolenku k „nášmu“ moru, na Jadran, kde je však nádherne aj v predsezóne. Príroda sa preberá, nemenej ľudia, no a návštevník, hoci na predĺžený víkend, si môže do sýtosti užívať. Napríklad na Zlatom ostrove!
Ak by ste nevedeli, už od antických dôb takto nazývajú ostrov Krk (iba 500 km od Budapešti), na ktorý oprávnene navešali ďalšie prívlastky aj v dnešnej dobe. Napríklad „Perla Kvarneru“. Nezvyčajnými mrazmi trocha poškodená príroda, zaktivizovaní remeselníci, nachystaní a netrpezliví hostinskí, húfy nemeckých dôchodcov, brudet i žlahtina... To je jarný Krk.
Drevenú dlážku terasy kaviarne treba veru vymeniť. Remeselníci veselo vŕtajú, z rádia im hrá muzika, ktorá zapĺňa celú prímorskú promenádu. Či už z tejto hudby, z miestnej špeciálnej rakije (zmiešanej slivovice i terkelice), pravdepodobne však najmä zo slnečných lúčov, vône mora a ihličia majú vynikajúcu náladu aj skupiny nemeckých a rakúskych dôchodcov. Smutný je však pohľad na obrovské kríky oleandrov, ktoré v dôsledku nezvyčajných, mínus desaťstupňových mrazov zhynuli. Rovnako ďalšie okrasné rastliny. Už ich vysekávajú a zbierajú - vysadia nové, ako ináč? Vo vnútrozemí ostrova si však príroda bude musieť pomôcť sama - ihličnaté stromy, celé olivové háje padli za obeť tuhej zime. Od obce Baška na južnom cípe ostrova Krk až po severnejšiu Malinsku.
„Ale teraz je už jar, okrem prírody sa prebúdza najmä naša nádej, že nová sezóna bude lepšia ako minulá. Krk poznajú dobre aj naši turisti. Na ostrove sú stopy dávnej histórie, sú tu vynikajúce podmienky pre rodinnú dovolenku, možnosti na pešiu turistiku, ale hlavne krásne more,“ hovorí mi šéf turistického spoločenstva v obci Malinska Nediljko Vučetič, preto si chváli predovšetkým svoje. Človek nemá pocit, že by to bol erárny optimizmus a naučený marketing, najmä, keď už ochutnal miestne špeciality. „Minulá sezóna tu bola vynikajúca, po vojne najlepšia,“ dodáva Nediljko a uvádza hitparádu zahraničných turistov: na čele, ako nakoniec v celom Chorvátsku, sú Nemci, potom Rakúšania, Taliani, Slovinci, Česi, Slováci a Maďari.
V meste Krk, v letoviskách Njivice, Punat či Baška boli rozšírené kempingy, ale v Malinskej sa upriamovali skôr na súkromné apartmány a na hotely. Tak to bolo aj v 70. - 80. rokoch, keď na severnom okraji obce bol hotelový komplex známy po celej Juhoslávii. Teraz sú to skôr ruiny, avšak nie také dojímavé, ako tie z rímskych dôb. Bol tu už aj Penthouse-klub, objekty so štyrmi-piatimi hviezdičkami, kasíno. Privatizácia tu prefrčala ako búrka, boli tu Taliani, súčasnými vlastníkmi sú dokonca Arméni, ktorí nedokážu nájsť spoločnú reč so štátom, aby to tu opäť ožilo. Kedysi mali tunajšie ubytovne kapacitu dvetisíc miest. Rekreačné zariadenia by mohli byť otvorené po celý rok.
Celoročnú prevádzku má však jedine hotel Malin, ktorého šéfkuchár mi zanietene vykresľuje recept na rybaciu polievku (guláš, perkelt?) brudet či brodet. Ja dobre viem, že je iný ako naše halászlé, už aj preto, lebo do brudetu nedávajú červenú mletú papriku. Zato veľa cibule, ktorá sa na olivovom oleji dobre opraží, ďalej cesnaku, bieleho vína, trocha octu, rôzne koreniny, rajčiny vo všelijakých podobách, to je v podstate jedno, a už vznikla jemná sladkokyslá chuť. Nezabudnime na rybu, ktorá môže byť jedine morská, tá sa nesmie rozvariť. No a kuchár musí dať do toho čo možno najviac lásky, hoci nie je vedľajšie, čo robia prsty.
Veru nie, najmä nie po brudete, v ktorom si namáčam kúsky dušičkového bieleho chorvátskeho chleba. A ako si tak prsty oblizujem, siaham po chladenom pohári žlahtiny, suchého bieleho vína z neďalekého Vrbnika, namočím si pery, jazyk, a kým zlatisté víno pustím pomaly dole hrdlom, dobre si ho poobraciam v ústach... Na tie minútky, od brudetu po hlt vína, prižmúrim oči, iba tak, aby mi slnko ešte presvecovalo cez viečka, a vidím pred sebou viedenských aristokratov, ktorí sem chodievali už v 19. storočí na parníku. Aby si mohli užiť mondénnej atmosféry, zdôrazňovali, že Malinska a celý ostrov Krk je vlastne vynikajúca klimatická liečebňa. Dobre si to vymysleli, beťári jedni!
Gregor Martin Papucsek