Členovia Čabianskeho slovenského klubu a Klubu mladých sŕdc v Nadlaku 23 rokov udržiavajú priateľské styky. Najnovšie sa stretli 1. mája v Békešskej Čabe na akcii Čabianskej organizácie Slovákov a slovenského klubu.

Hostí z rumunského Nadlaku privítala v Dome slovenskej kultúry vedúca Čabianskeho slovenského klubu Alžbeta Ančinová. Spoločne potom prešli do najväčšieho evanjelického kostola strednej Európy, kde ich čakal zborový farár Pavol Kutej. Z jeho príhovoru sme sa dozvedeli, že v čase vydania Tolerančného patentu bol čabiansky evanjelický cirkevný zbor najväčším v celom Uhorsku, zhromažďoval desaťtisíc veriacich. Keď im už nestačil dovtedajší kostol, rozhodli sa postaviť si nový. Roku 1824 došlo k vysviacke Veľkého evanjelického kostola, v ktorom je 3 500 miest na sedenie. Naši hostia sa v chráme pomodlili so svojím farárom Jurajom Bálintom. V pamätnom dome čabianskych roľníkov čakala priateľov z Nadlaku národnostná referentka mestského úradu na dôchodku Helena Somogyiová.

Členka Spolku za skrášľovanie mesta hovorila o stavebníctve a o úžitkových predmetoch roľníkov, ako aj o bývalých známych osobnostiach Békešskej Čaby. Tu som zazrela v ruke Juraja Janečka jeho mandolínu. Je to hudobný nástroj, ktorý dobre poznajú Slováci nielen v Nadlaku, ale aj v Békešskej Čabe a v Slovenskom Komlóši. J. Janečko sa pamätá na tradičný mandolínový orchester, ktorý pôsobil v Nadlaku od roku 1938 až do konca 70. rokov. Jeho mandolína je zvláštna. Zhotovil ju nadlacký stolár, istý pán Loman, ktorý už, žiaľ, zomrel, ale zanechal nám tajomstvo vymerania vzdialeností medzi pražcami na mandolíne. Nástroj od mechaník po kobylku má byť dlhý 33 cm. Táto vzdialenosť sa delí 80, takto dostaneme miesto 1. pražca na hmatníku. Vzdialenosť medzi 1. pražcom a kobylkou treba zase deliť 80, dostaneme miesto 2. pražca. Vzdialenosť medzi 2. pražcom a kobylkou treba opäť deliť 80 a tak ďalej, kým nevymeriame miesto každého pražca na hmatníku.

Zvučný tón mandolíny sme si mohli vypočuť v Hostinci Kornélia, kde sa Nadlačania stretli s členmi Čabianskeho slovenského klubu a so Slovákmi z Kétšoproňu. Stretnutie poctila svojou prítomnosťou aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová.

Predstavitelia troch lokalít predviedli krátky kultúrny program v sále hostinca, vhodného na usporadúvanie rozličných podujatí. Najprv vystúpila citarová kapela Rosička z Kétšoproňu. Skupina, v ktorej je zastúpená aj mládež, predniesla komlóšske ľudové piesne v úprave inštruktora hry na citare Kálmána Juhásza. Nasledovali sólisti Béla Bíró a Pavol Križan, ktorí zaspievali svoje najmilšie slovenské piesne v sprievode akordeóna. Čabianky Ildika Očovská a Helena Štírová oživili zvyk stavania májov. Nadlackí dôchodcovia spievali prekrásne ľudové piesne v sprievode už spomenutej mandolíny. Spevokol Klubu mladých sŕdc viedla profesorka slovenského gymnázia J. G. Tajovského v Nadlaku Helena Kmeťová. Zuzana Červenáková zaspievala zaujímavé piesne o dôchodcoch a o materinskej reči. Po nej recitovala maliarka Alžbeta Jasovičová, ktorej prvú výstavu usporiadali pred 20 rokmi práve v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry. Program uzavrela scénka o blche v ušku v prednese manželov Rozkošovcov.

Nasledoval obed, pred ktorým sa s účastníkmi pomodlil farár Pavol Kutej. Po spoločnom obede účastníčky stretnutia ponúkali vlastnoručne upečené zákusky. Nasledovala zábava pri hudbe citarovej kapely z Kétšoproňu. Nálada bola vynikajúca! Valčíky, polky a čardáše sa striedali jeden za druhým. Hudba, spev a tanec by boli trvali do večera, keby naši hostia z Rumunska nemuseli odcestovať. Muzikanti poznali svoju úlohu: hosťov vyprevadili tradičným maršom.

Ildika Očovská