Sledovať niečo, čo sa práve prebúdza, je úžasné! Nech je to hoci jarné jazero s kvákaním žiab či tokaním vodných vtákov. A Balaton sa, veru, preberá z dlhej zimy a už pučí, aby mohol onedlho kvitnúť...

S takýmito poetickými pocitmi sa vraciame po víkende na brehu maďarského mora, z obchôdzky pred letnou sezónou v Siófoku.

Takmer exotické zvuky kačíc a žiab z trstiny počuť zrejme iba teraz, v jarnom pokoji. V letnej sezóne je breh na okraji Siófoku akiste hlučný. Príroda sa teraz pripravuje, ale aj obyvatelia okolo Balatonu, majitelia domov a chatiek. Trocha narúšajú kosačkami a vŕtačkami jarnú idylku, ale vidím na nich, že sa už nemôžu dočkať.

- Nádhera, ako rozkvitá jar, celý tento priestor ožíva, - neskrýva svoje nadšenie pri veľkom apartmánovom dome jedna z troch grácií, ktoré sa mi predstavujú ako Judit, Margit a Zsuzsa. Chodia v lete aj na kúpalisko, kde počujú najviac nemeckého a holandského slova, no hovorkyňa Judit poznamenáva, že sa derú do popredia po rusky hovoriaci ľudia, nevylučuje však, že ruštinu si pletie so slovenčinou. Tú počuť aj teraz. Dva manželské páry z Banskej Bystrice, Janica a Vojto, Alena a Peter sa tu zastavili cestou do Záhrebu, aby preverili, či sa sem vyberú aj v lete, aspoň na predĺžený víkend. Jarným Balatonom sú unesení, zachvacuje ich dobrá nálada.

Aj dvojica dievčat oblečených za pirátov kypí v každom ohľade. V centre Siófoku lovia. No nemyslite na nič neslušné, aj keď ich smiech je vyzývavý. V každom prípade lákajú predsezónnych návštevníkov na loď, ponúkajú tam jedno pivo a malinovku, pravdaže, okrem hodinovej plavby. - Na palube v posledných rokoch počuť čoraz menej cudzích jazykov, ale Maďari, tí sa hrnú, od minulého roka ako keby opäť objavili svoje svetové jazero, - dodávajú pirátske cicušky.

Jasné, že si hneď spomeniem na Čardášovú princeznú a na hit „Jaj, cica...“ od Imreho-Emericha Kálmána, rodáka zo Siófoku. Ako si tak pospevujem, uvedomujem si, že mám šťastie na šarmantné ženy. Práve ma presviedča, prečo by som mal chodiť pravidelne do Siófoku, Ani Kozmová a ukazuje na úchvatnú panorámu na celé okolie. Stojíme totiž na vrchu storočnej vodnej veže, ktorú práve obnovili v samom centre mesta za peniaze z fondov Európskej únie. Bude to atrakcia, lebo na vrchu bude kaviareň, ktorá sa bude dokonca krútiť dokola. Ale až od júna, teraz sme tu protekčne, len my a nikto iný. Ani má tú moc, lebo je tlačovou šéfkou mesta a musí sa starať o novinárov. Robí to výborne. Raritnú panorámu zhora, z veže mi už ukázala, teraz mi rozpráva o vode v Balatone, ktorá je iná každý deň v roku, teda má 365 farieb. Momentálne je ako Karibik - tyrkysová. Ani mi pripomína Kálmána, ktorý by mal práve 150 rokov. Škoda, že sa nedožil, videl by svoje rodisko naozaj krásne obnovené! Počas októbrového festivalu na jeho počesť sa bude šíriť operetná muzika nad celým Balatonom...

Ale predtým ešte bude leto. Ako miestni dúfajú: horúce, dlhé a bez dažďa...

Pri Balatone sú, pravdaže, aj muži, ktorých si treba ceniť tiež, najmä, ak sú vinármi, majú vinice i pivnicu a vyznajú sa v balatonských vínach. Ako aj András Bacsa zo susednej obce Zamárdi. Reč zvrtneme po chvíli na ženy, v tom zmysle, aké víno sa hodí k tej-ktorej žene. On sa chváli, že si vo svojej pivnici môže dovoliť vybrať víno podľa nálady, denného obdobia či ženy, ktorá práve stojí po jeho boku. K brunetám sa vraj hodí jeho barrikované chardonnay. Nebudem ďalej rozvádzať, čo piť k blondínkam, nebodaj k ryšavým ženám. Vždy to vraj závisí od ohnivosti, telnatosti, okrúhlosti, ľahkosti, šteklivosti, vône - vína i ženy.

Túžbu po nich vyvoláva aj jarný Balaton...

Gregor Martin Papucsek