Je pomerne málo prípadov, keď mužskú dušu viac poteší pohľad na skupinu spotených chlapov ako na ladné ženské telo. Ak sa však táto skupina chlapov naháňa po klzisku za čiernym gumeným kotúčikom, situácia je razom úplne iná. Navyše ak sa tejto družine darí a získa nejaký cenný skalp, celkom pokojne to môže vyústiť do menšej revolúcie.
V pondelok 21. mája popoludní na bratislavskom námestí Slovenského národného povstania rôzne znaky svedčili tomu, že dochádza práve k takejto „revolúcii“. Posúďte sami – dvadsaťtisícový dav s vlajkami a transparentmi, skandujúci rôzne heslá... Na podobné scény sme u nás zvyknutí akurát tak z masových mítingov organizovaných politickými stranami. Pohnútka tohto bratislavského davu však bola úplne iná.
Všetko sa to začalo 4. mája v helsinskej Hartwall aréne, keď odštartovali 76. majstrovstvá sveta (MS) v ľadovom hokeji. Slovenská reprezentácia na ne necestovala v úlohe favorita. Časy, keď hráči v dresoch s dvojkrížom nosili z MS medaily ako na bežiacom páse, dávno pominuli – naposledy to bolo pred dlhými deviatimi rokmi, keď si práve z Helsínk priviezli bronzové medaily po víťazstve nad veľkým bratom spoza rieky Moravy. Odvtedy sa slovenská reprezentácia posúvala vo svetovom rebríčku čoraz nižšie. Dokonca na posledných štyroch MS Slováci ostali za štvrťfinálovými bránami a postupne sa prepadli až na desiate miesto svetového rebríčka. Táto informácia je preto podstatná, lebo automatickú účasť na Zimných olympijských hrách (ZOH) v roku 2014 v ruskom Soči si mohlo zabezpečiť iba prvých deväť tímov sveta. Cieľ slovenskej reprezentácie sa teda núkal sám – dosiahnuť na MS také umiestnenie, ktoré Slovensku zabezpečí automatickú účasť na ZOH.
Dosiahnutím tohto neľahkého cieľa bol poverený nový tréner reprezentácie Čech Vladimír Vůjtek, ktorý sa preslávil skvelými výsledkami už aj v ruskej Kontinentálnej hokejovej lige (KHL). „Tento Vláďo niečo vie,“ vraveli si fanúšikovia, keď sa mužstvu poskladanému spolovice z nováčikov na MS začalo nečakane dariť. Skupina mladíkov vedená legendami Miroslavom Šatanom, Michalom Handzušom a kapitánom Zdenom Chárom, členmi zlatej generácie, na úvod turnaja ešte tesne podľahla Kanade (2:3) a domácemu Fínsku (0:1), no potom prišla nečakaná a nevídaná víťazná šnúra. Po zdolaní reprezentácií Spojených štátov amerických (4:2), Kazachstanu (4:2), Bieloruska (5:1), Švajčiarska (1:0) a Francúzska (5:4) bol vytúžený cieľ Slovákov splnený – po štyroch rokoch postúpili do štvrťfinále MS a zabezpečili si účasť na ZOH v Soči. Mužstvo, ktoré tak splnilo svoj cieľ a čakali ho už iba favoriti, nemalo čo stratiť, preto mohlo pokračovať v turnaji už bez psychického tlaku.
Vladimír Vůjtek vytvoril skutočný tím. Všetci hráči sa mu podriadili, všetci hrali disciplinovane, naplno, dodržiavali jeho pokyny a poslúchli rady skúsenejších spoluhráčov. K tomu všetkému sa pridali skvelé výkony brankára Jána Laca, vďaka čomu sa Slovensko stalo najväčším prekvapením MS – najprv vo štvrťfinále senzačne vyradilo hviezdnu Kanadu (4:3) a v semifinále si poradilo s odvekými rivalmi z Česka (3:1). Na hviezdny tím Ruska, ktoré si poľahky poradilo s každým súperom na šampionáte, žiaľ, nestačil heroický výkon (2:6), no pre vyprahnuté slovenské hokejové duše majú aj strieborné medaily lesk zlata! V úvode spomínaný dav na námestí SNP sa prišiel osobne poďakovať slovenským reprezentantom za triumf venovaný pamiatke vlani tragicky zosnulej legendy slovenského hokeja Pavla Demitru. Na hrdinský čin našich chlapcov aj my môžeme reagovať iba slovami, ktoré skandoval nadšený dav: „Ďakujeme! Ďakujeme!“
Zlatko Papuček