Prípravu rezancov predviedli členky Slovenského klubu v Békešskej Čabe 14. mája predpoludním v Čabianskom oblastnom slovenskom dome na Garaiho ulici.
Pod vedením vedúcej klubu Alžbety Ančinovej a Judity Bartolákovej ženy celé predpoludnie miesili a vaľkali cesto, z ktorého potom robili rôzne cestoviny. Najskôr nakrájali rezance - po čabiansky halušky. Z menšej časti urobili cestovinu do polievky - malé štvorčeky cesta našúľali na brde do špirálovitého tvaru. Niekde nazývajú túto cestovinu brdovcami, v Čabe gágorčokmi. Cesto na tarhoňu miesili ženy troška inak. Do misky dali najprv vajcia a postupne k nim pridávali múku. Rukou vymiesili tuhé cesto. Narezali ho na viac kusov a ešte raz vymiesili. Tvrdé cesto postrúhali nahrubo a dali sušiť na plátno. Suché preosiali cez sito. Najväčšiu strúhanku osmažili na slanine a podávali k perkeltu. Ostatok ešte raz preosiali. Väčšie drobky používali do polievok. Najchutnejšie sú v hráškovej polievke. Najdrobnejšiu tarhoňu varili v mlieku a sladili cukrom. Tarhoňová kaša bola obľúbeným jedlom detí najmä v 30. rokoch minulého storočia. 80-ročná Valéria Szabová na ňu dodnes spomína ako na najchutnejšie jedlo na svete.
Popoludní sa v Áchimovej sále domu začala prezentácia knihy veľkého milovníka halušiek, známeho čabianskeho žurnalistu Ladislava Nemčoka. Na Slovensku je zvykom, že známe osobnosti pokrstia nové publikácie. Autor si zvolil za krstnú matku svojej najnovšej knihy predsedníčku Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helenu Čičeľovú, ktorá odporúčala prítomným, aby si prečítali túto knižku o živote trojčlennej rodiny autora rozšírenej o mačku a dvoch psíkov. O publikácii s názvom Psí svet spovedal autora predseda čabianskej slovenskej samosprávy, etnograf Juraj Ando. Z veselého rozhovoru dvoch dolnozemských Slovákov sa vykreslil zaujímavý životopis spisovateľa. Ladislav Nemčok sa narodil r. 1965. Detstvo prežil na sálaši pri Kondoroši, presnejšie na Dlhom rade (Hosszúsor), kde sa narodil aj známy operný spevák Juraj Meliš. Náš Kondorošan sa môže pýšiť aj takými slávnymi predkami, ako sú evanjelický učiteľ Ondrej Povážai (1874-1929) a ev. farár, zakladateľ kondorošského evanjelického cirkevného zboru Adam Áchim. Z mladšej generácie sú to olympionik András Balczó, maliar, laureát Munkácsyho a Kossuthovej ceny Tibor Černuš a svetoznámy sochár Pál Kepenes, ktorý žije a tvorí v Mexiku. Ladislav Nemčok sa ako dieťa slovenských rodičov učil v kondorošskej základnej škole aj slovenský jazyk. Slovenské slovo počul doma od rodičov a starých rodičov. O gastronómiu mal veľký záujem už aj v detstve. S láskou spomínal jedlá svojej starej mamy. Zvlášť mal rád jej babrillové halušky, kapustníky, záviny a tvarohové koláče. Pamätá sa na veľké rodinné zabíjačky. Po maturite študoval v Segedíne na pedagogickej fakulte. Chcel byť žurnalistom, ale taký odbor v tom čase v Maďarsku nenašiel, tak si vybral maďarčinu a dejepis. Po absolvovaní vysokej školy začal učiť v Kondoroši. O rok neskôr župný denník hľadal novinárov. Prihlásil sa a prijali ho. Prečo a kedy dostal prezývku „Pato“, to sa môžete dozvedieť z knihy. Medzi anekdotami nájdete aj odpoveď na otázku, prečo a ako absolvoval kuchársku školu. Na záver prezentácie účastníci spoločne skonzumovali predpoludním uvarené rezance.
Ildika Očovská