V mestskej časti Starý Budín je bezpochyby najväčším sviatkom tu žijúcich občanov deň sv. Petra a Pavla, ku ktorému sa viaže bohatá tradícia Starobudínskych hodov.
Nie je teda náhoda, že výročie vysviacky kostola sv. Petra a Pavla pri budínskom predmostí Árpádovho mosta je tu už vyše dva a polstoročia dôstojne oslavovaným cirkevným sviatkom. Nie náhodou ho zvečnili vo svojich dielach aj významní starobudínski spisovatelia Gyula Krúdy a Lajos Hollós Korvin. Labužník Gyula Krúdy, pochopiteľne, vychvaľoval nadmerné konzumovanie chutných jedál z vykŕmených kačíc a husí. V čase hodov, ako píše spisovateľ, „od toho prevelikého množstva čriev z kačíc a husí, ktoré sa v takýto čas dostali do Dunaja, nemohli premávať lode s propelermi.” L. Hollós Korvin vydal zväzok poviedok pod titulom Starobudínske hody, v ktorom o sviatku píše ako o veľkolepej ľudovej veselici.
Kultúrny spolok Starého Budína Braunhaxler po niekoľko desaťročnej prestávke r. 1995 obnovil tradíciu Starobudínskych hodov. Do organizačných prác sa od svojho založenia, teda už 15 rokov, zapája aj Slovenská samospráva III. obvodu Budapešti. Jej zásluhou takto účastníci programu dvojdňových hodov na Hlavnom námestí Starého Budína majú možnosť oboznámiť sa nielen s nemeckou, ale aj so živou kultúrou našej Slovače.
Terajšie hody sa, pochopiteľne, vo veľkej miere odlišujú od niekdajšej ľudovej veselice, keď v Starom Budíne sa spolu s domácimi zabávali aj obyvatelia okolitých nemeckých obcí od Zsámbéku až po Pilisborosjenő, ktorých sem tradične pozývali majitelia tohto kraja, členovia rodiny Zichyovcov. Niekdajšie hody sem lákali príbuzných ešte aj z Nemecka, aby spolu s hostiteľmi pri bohato prestretých stoloch konzumovali tradičné starobudínske jedlá a znamenité vína. Viaceré dôležité prvky hodov sa zachovali dodnes. Aj teraz sa začínajú svätou omšou v kostole sv. Petra a Pavla a majú ráz ľudovej veselice s kolotočmi, strelnicami, stánkami s ľudovoumeleckými výrobkami a bohatou ponukou jedál a nápojov.
Tohoročné hody, ktoré sa konali
Po slávnostných prejavoch sa na javisku predstavili nemecké skupiny materských a základných škôl obvodu. Po vystúpeniach detí celé popoludnie, ktorého domácou paňou bola známa modelka Zita Görögová, patrilo národnostným súborom. Na prírodnom javisku sa jeden za druhým striedali nemecké spevácke zbory a tanečné súbory z Tolny, Pilisborosjenő, Tökölu, Solymáru, Csobánky, Boronyu i Starého Budína. Moderátorka oboznámila účastníkov s bohatou a úspešnou činnosťou Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý aj teraz vynikal spomedzi vystupujúcich súborov. Pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej na vysokej úrovni predniesol dolnozemské slovenské ľudové piesne v úprave zakladateľa speváckeho zboru, hudobného skladateľa Jána Šutinského. Spevácky zbor Ozvena dokázal, že je súborom vysokých kvalít a že ho právom pokladajú za náš najlepší spevácky zbor. Nie menšieho uznania sa dostalo Slovenskému páviemu krúžku zo Santova, ktorý je dlhoročným účastníkom programov Starobudínskych hodov. Ani teraz nesklamal, prednesením prekrásnych pilíšskych ľudových piesní si oprávnene získali priazeň oduševneného obecenstva.
Popri národnostných programoch si účastníci hodov mali možnosť vyberať z pestrej palety kreatívnych a zábavných podujatí. Ani teraz nechýbali kvízy, vystúpenia popredných operných a operetných spevákov, známych spevákov Kati Kovácsovej a Ferenca Demjéna a skupín Holló a Beathoven.
Starobudínske hody sa aj tohto roku skončili v neskorých večerných hodinách pouličnou veselicou.
(bárkányi)