Dnes je moderné darovať mužom k okrúhlym narodeninám fujaru. Nevedia na nej síce hrať, ale je to nádherné dielo.

Mnohé štátne oficiálne návštevy tiež odchádzali zo Slovenska obdarované fujarou. Keď bol v roku 2008 na Slovensku britský kráľovský pár, prezident Ivan Gašparovič im na nej dokonca aj zahral.

Hoci sa nám môže zdať, že v 21. storočí je fujara len zaprášený závan minulosti, opak je pravda. Ľudí, ktorí tomuto majestátnemu a typicky slovenského hudobnému nástroju doslova prepadli, je stále viac. Od novembra 2005 je dokonca zapísaná do Zoznamu diel ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Zaslúžil sa o to najmä slovenský profesor, hudobný vedec Oskar Elschek (80). Kým sa tak stalo, predchádzal tomu zdĺhavý proces: Bolo to množstvo papierov. Najdôležitejšie bolo predložiť komisii štúdie a výskumy, ktoré dokazujú, že nikde inde na svete sa fujara nevyskytuje, že je to slovenské špecifikum. Podobné nástroje existujú v Indonézii, kde majú domorodci dlhu píšťalu a musia k nej pridať ešte jednu pomocnú, a u Indiánov v Strednej a Južnej Amerike. Tie sa však zásadne líšia od našej fujary, majú inú techniku. V Európe nič takéto v ľudovej tradícii neexistuje.

Čo videl arabský cestovateľ

Prvé písomné doklady o jej existencii sú z desiateho storočia a nachádzame ich v zápisoch arabského cestovateľa. Poznačil si, že u Slovanov videl hrať na „dva lakte dlhých píšťalách“. „Ktovie, či mu možno veriť, či nemal len zveličený odhad,“ smeje sa profesor Elschek. Zo sedemnásteho storočia máme doklady o tom, že bačovia hrávali na fujare. „Bača bol šéf a iba on mohol na nej hrať. Honelníci a pastieri mali len píšťalky. Najstaršie zachované nástroje s tromi dierkami, ktoré sa našli, sú z osemnásteho storočia. Pre fujaru je typické jej zvláštne zafarbenie zvuku, prefukuje sa do veľmi vysokých tónov a má zvláštny „zašumený“- tón. Dá sa nej hrať len jedna špecifická tónina. Fujara je spojená nielen s pastierskou, ale aj so zbojníckou tematikou. Na konci šestnásteho a začiatkom sedemnásteho storočia v čase protitureckých bojov vojská vykrádali dediny a ľud utekal do hôr. Aby prežili, chodili zbíjať, a tým sa začína na Slovensku zbojnícka tradícia“, dodáva hudobný vedec. Na Slovensku nie je fujara jediným takýmto nástrojom - máme naozaj obrovské množstvo najrôznejších píšťal, vraj až okolo šesťdesiat.

Každá je iná

Hovorí sa, že nenájdete dve, ktoré by boli úplne rovnaké. Profesor Elschek sa fenoménu fujary a rôznych druhov píšťaliek venoval dlhé roky. Výsledkom jeho vedeckého bádania bolo niekoľko publikácií. „Výskum bol systematický, dokumentovali sme nástroje i spôsob hry. Pracovali sme aj na projekte, v ktorom sa dokumentovali všetky európske nástroje jednotlivých národov. Pripravovalo sa 35-zväzkové dielo o európskych ľudových hudobných nástrojoch a zistili sme zaujímavú vec, že na Slovensku je oveľa viac typických ľudových nástrojov ako v iných krajinách. Máme ešte jeden špecifický nástroj - píšťalku- koncovku. Nemá ani jednu dierku, hrá sa nej „prefukovaním“. V Európe sú dve podobné a jedna v pohorí Altaj.

Ožila v Detve

V roku 1975 si odborníci povedali, že by bolo dobré obnoviť zašlú slávu tradície fujary, a na Detvianskych folklórnych slávnostiach vznikla súťaž. „Prišlo aj veľa mladých ľudí a spustilo to enormný záujem asi dvesto výrobcov fujár, každý na nej vie hrať a tých, čo si ju kupujú, oveľa viac,“ teší sa profesor. Vznikli spoločenstvá ako Duša fujary či Spolok fujaristov. Pred šiestimi rokmi nadšenci založili tradíciu celoslovenského festivalu v Čičmanoch.

Pán profesor hovoril zanietene a fundovane a neodpustila som si otázku, či má doma fujaru aj on, či vie na nej hrať. Usmial sa: “Vedecky som sa zaoberal vyše dvesto nástrojmi, nezvládol by som naučiť sa hrať na všetkých. Ani by som ich nemal kam dávať. Fujarky mám doma až tri, dostal som ich od výrobcov, keď som ich na študijné účely porovnával. Hrať na nich však neviem.“

Už ako študent sa dostal k výskumu ľudových nástrojov a okrem slovenských sa venoval aj nástrojom typickým pre Austráliu, Oceániu či Aziu. Vo svete je uznávaným odborníkom na ľudové hudobné nástroje a často ho oslovujú aj zahraničné médiá. Pred mesiacom za ním prišiel redaktor urobiť rozhovor do viedenského rozhlasu a pred pár dňami poskytol rozhovory švajčiarskemu a nemeckému rozhlasu o tajomstvách fujary.

Špecifiká fujary

- Má len tri dierky

- Skladá sa z dvoch píšťal

- Dĺžka 160-180 cm

- Vnútorný otvor závisí od použitého materiálu

- Vyrába sa z dreva bazy, javora, agátu a jaseňa

- Má špecifický repertoár a sociálny status

- Má zvláštny „zašumený“ tón

- Každý exemplár je originál