Vďaka Čabianskej organizácii Slovákov a Domu slovenskej kultúry bolo v dňoch 7. a 8. septembra v Békešskej Čabe rušno. Ulica E. Kissa za Veľkým evanjelickým kostolom bola dejiskom v poradí tretieho ročníka festivalu nazvaného V pokoji v Békeši, do ktorého sa zapojilo päť národností žijúcich v župe.
Rad programov sa začal vystúpením poľského Miešaného zboru Chopin. V neprítomnosti parlamentného poslanca, poverenca vlády Norberta Erdősa, ktorý mal patronát nad festivalom, pozdravila predstaviteľov národností a všetkých účastníkov poslankyňa Samosprávy mesta Békeš Anikó Koppová Hajduová. Vo svojom prejave uviedla, že chrániť si a zachovávať národnostnú kultúru je prirodzený nárok národnostných občanov. V Békešskej župe nemáme príčinu, aby sme sa navzájom neuznávali ako partneri. Obyvateľstvo môže za veľmi veľa ďakovať národnostným komunitám. Na potvrdenie svojich slov citovala Winstona Churchilla, ktorý v čase II. svetovej vojny, keď stovky pilotov spojeneckých vojsk napriek veľkej presile obstáli v tvrdom boji proti Nemcom, povedal: „Ešte nikdy predtým nevďačilo tak veľa ľudí takej malej hŕstke za svoju záchranu.“
Účastníkom festivalu sa prihovoril podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy András Mucsi slovami kráľa Štefana: “Krajina jedného jazyka a jedných zvykov je slabá a krehká.“ Ako povedal, počas tureckej okupácie sa Békešská župa takmer celkom vyľudnila. Spustošené obce znovu osídlili ľudia rôznych národností, ktorí do úmoru pracovali za rozkvet tohto kraja. Z odvodnených močarísk sa stali najlepšie úrodné pôdy, ktoré časom zásobovali potravinami celé Uhorsko. Tato oblasť sa stala „komorou“ krajiny. Tu žijúce národnosti dali svetu aj chýrnych umelcov, politikov a vedcov, ako skladateľa Ferenca Erkela, alebo zakladateľa prvej roľníckej strany v Maďarsku Ondreja Likera Áchima. V neposlednom rade čabianski Slováci posilnili krajinu o také hungariká, ako je čabianska klobása a Arpádova pálenka.
Po pozdravných prejavoch otvoril podujatie riaditeľ Osvetového strediska v Békešskej Čabe Béla Szente: „Ako ľudia v daždi hľadajú ochranu pod jednou strechou, tak hľadali národnosti vo víchrici histórie ochranu pod nebom našej župy. Ľudia tu znášajú spoločný osud skoro 300 rokov v pokoji a mieri.“ Ako príklad spolupráce a dobrého spolunažívania sa zúčastnili na festivale príslušníci piatich národností žijúcich v Békešskej župe.
V sobotu poctili festival svojou prítomnosťou generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik. Prítomní boli predstavitelia župnej a mestskej slovenskej samosprávy. Zahraničných hostí vítali predseda Čabianskej organizácie Slovákov, poslanec VZ CSS Michal Lásik a predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando. Spoločne si pozreli jarmok, prihovárali sa ľuďom a ochutnávali gastronomické pochúťky v Ňaňičkinej kuchyni.
Slovenskú kultúru župy predstavili na javisku spevácky zbor Horenka a citarová kapela Rosička z Kétšoproňu, slovenské pávie krúžky z Poľného Berinčoku a Čabačudu, z Békešskej Čaby to boli Gitarový klub G. Keménya, spevácke zbory Čabianska ružička a Orgován, citarová kapela Boleráz a Národnostný ľudový tanečný súbor Čaba, zo Slovenského Komlóša mandolínová skupina Tremolo a z Telekgerendášu páví krúžok Borouka. Slovenský program spestrili vystúpenia tanečného súboru Salašan z rumunského Nadlaku, tanečníci centra Grimmy z Prešova a speváci a hudobníci Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu zo Srbska. Samozrejme, na javisku sa predstavili aj kultúrne súbory ostatných národností.
Veľkolepý jarmok, na ktorom prezentovali svoje výrobky a bohatú kultúru národností žijúcich v župe nielen remeselníci, ale aj gazdinky, organizovali riaditeľka Domu slovenskej kultúry (DSK) Anna Ištvánová a pracovníčka domu Hajnalka Krajčoviczová. Vďaka tomu milovníci folklóru mohli popri sledovaní kultúrneho programu obdivovať výrobky hrnčiarov, košikárov, čipkárov a kováčov. Stánky zdobili tkaniny, ručné práce z plsti, koše, keramika, výšivky a korále. Samostatné výstavy mali Spolok ľudových umení Békešskej župy a výšivkársky krúžok Rozmarín, pôsobiaci pri Dome slovenskej kultúry pod vedením Anny Illésovej. Svoje práce vystavili aj Slováci zo srbského Báčskeho Petrovca, z Kovačice a Padiny, ako aj z rumunského Nadlaku. Nechýbali ani publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a Vydavateľstva Ivana Kraska z Nadlaku. Návštevníci Domu slovenskej kultúry si mohli pozrieť expozíciu ručných výrobkov z plsti Ákosa Kaszása a jeho žiakov. Výstavu otvorila poslankyňa mestského zastupiteľstva, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová. Jednou zo žiakov umelca je aj Čabianka Andrea Barcsayová.
Veľkolepé podujatie navštívilo množstvo ľudí. Mnohí prejavili záujem aj o gastronomické špeciality, ktoré ponúkali v Ňaňičkinej kuchyni na nádvorí Domu slovenskej kultúry. Členky slovenského klubu pod vedením predsedníčky Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Júlie Borguľovej pripravili makové opekance (guba), Elekčanky lokše a Medešanky fánky (herouke). Gazdinky zo Slovenského Komlóša robili parené buchty (kvasienke), kým Slovenky z Veľkého Bánhedešu piekli kapustníky. Členky čabianskeho slovenského klubu na čele s Alžbetou Ančinovou varili slepačiu polievku s gágorčokmi. Kuchárky čabianskej slovenskej školy pripravili chutnú tarhoňu. Čabianski beťári - členovia tanečného súboru Čaba - varili v kotlíku šlambuc, typické jedlo pastierov. Vôňa pečenej klobásy vábila návštevníkov k stánku Čabianskeho klobásového klubu. Zásoby sa však minuli krátko po obede, napriek tomu, že „klubovníci“ priniesli dvakrát toľko klobás, ako pôvodne plánovali.
Na radosť detí organizátori festivalu pripravili aj remeselnícke dielne a herňu. K jarmočnej atmosfére prispeli ľudové hračky a hry pre deti, ako kolotoč z košov a chodúle.
Festival ukončila veselá tanečná zábava pred javiskom. Večer v Áchimovej sále Čabianskeho slovenského oblastného domu Rastislav Zorňan z Nového Sadu predviedol monodrámu Jána Salčáka Báči Pišta ze sálaša. Bolo to dôstojné ukončenie III. festivalu V pokoji v Békéši.
Ildika Očovská - vzs