Samospráva obce v spolupráci so Slovenskou samosprávou v Čomáde usporiadali 29. septembra tradičnú oberačkovú slávnosť, v rámci ktorej vo dvore národopisnej zbierky odovzdali novú pec.
Pestovanie hrozna sa v obci udomácnilo začiatkom 19. storočia. Jeho obrábanie a výroba vína boli práce na celý rok. Deň ukončenia oberačky sa časom zmenil na oslavy.
Aká bola tradičná oberačka? Ráno sa zišli rodina, príbuzní a známi v slávnostnej nálade a s nadšením sa pustili do práce. Ženy pohostili účastníkov výdatnými raňajkami. Mužom ponúkali kvalitné domáce pálené a ženám niečo slabšie. Oberačka prebiehala vo veselej nálade. Okolo obeda domáca gazdinka prestrela stôl a čakala oberačov s chutným obedom. Poobede pokračovali v práci. Večer sa hostia rozlúčili s rodinou. Takto si ľudia navzájom pomáhali pozbierať úrodu.
V Čomáde bolo kedysi zvykom, že keď obrali hrozno u každého gazdu, usporiadali jeden veľký spoločný ples.
Dnes sa v obci len málokto venuje pestovaniu hrozna. Ovocie na ozdobu a na lisovanie dostávame od iných osád. Z tradícií sa u nás zachoval len ples, ktorý usporadúvame vždy v septembri. Posledné dva boli vo dvore národopisnej zbierky. Tohoročné slávnosti sa začali krojovaným sprievodom, na čele ktorého išli jazdci na koňoch a voz, na ktorom sedeli „sudca“ a jeho žena. Podľa našich tradícií „sudcom“ - oberačkovým richtárom -môže byť mladý pár, ktorý sa v tomto roku zasobášil. V tomto roku sme mali dva mladé páry, takže sme obidva poprosili, aby boli „sudcami“. Za vozom išli obyvatelia oblečení do prekrásnych ľudových krojov, muzikanti a vozy s domácimi zákuskami a pálenkou, ktorými ponúkali divákov.
Po príchode do národopisného múzea predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čomáde Marta Šinková a členka zboru Júlia Šinková privítali prítomných. Starosta obce János Klement slávnostne odovzdal novú pec. - Na podnet Slovenskej samosprávy v Čomáde, s finančnou pomocou obecného zastupiteľstva sa národopisná zbierka obohatila o novú pec, prostredníctvom ktorej môžeme rozšíriť pestovanie našich slovenských a čomádskych tradícií. Z detstva sa pamätám na chuť chleba, koláčov a závinov, ktoré piekli moji rodičia a starí rodičia v peci. Bola jedinečná, nič podobné som odvtedy nejedol. Nech táto pec bude oázou pokoja, kde môžeme zabudnúť na uponáhľaný svet, kde sa čas zastaví. Nech táto pec vyžaruje teplo, pohodlie a pokoj našim obyvateľom, - povedal starosta. Po jeho slovách nový miestny duchovný János Lajtos požehnal pec i našu činnosť, prostredníctvom ktorej pestujeme naše tradície. Nasledoval prekrásny kultúrny program, v ktorom na radosť približne 300 divákov vystúpili miestni škôlkari, žiaci základnej školy, tanečníci Folklórneho spolku Lipa z Budapešti a trio Pilíš (M. Hubaček, R. Kostka, Sz. Vereczkei). Na záver osláv každý mohol ochutnať v novej peci upečené posúchy a plnenú kapustu. Tanečná zábava trvala do úsvitu.
Lýdia Pejová - aszm
