Okolie obce na severozápadnom úpätí pohoria Pilíš bolo obývané už v stredoveku.

V druhej polovici 13. storočia kráľ Belo IV. daroval lesnatú dolinu paulínom s tým, aby z tunajšieho kaštieľa vytvorili kláštor. Výstavbu kláštora dokončili počas panovania Ladislava IV. Kumánskeho v roku 1287, pozdĺž potoka usadili poddaných, ktorí mali slúžiť ako pracovná sila pre kláštor. Takto vznikla dedina. Počas tureckej okupácie kláštor aj obec boli vyľudnené. Začiatkom 18. storočia územie opäť dostali paulíni z Pešti. Oni sem v roku 1703 pozvali majstra na výrobu skla, hutníka Andrása (pravdepodobne sa volal András Csér), ktorého nazývali aj András Hutás (hutník). Osadu opäť osídlili slovenskí poddaní z Nitrianskej stolice. V dielni vyrábali zelené sklo a fľaše. Od nej je odvodený Slovenský názov obce „Huť” (po maďarsky sa volá Pilisszentlélek). Výroba skla však relatívne rýchlo zanikla. V 30. rokoch 19. storočia sem prišli aj osadníci z Gemerskej stolice. Hlavným zdrojom živobytia bolo pálenie vápna, rúbanie dreva, chov dobytka a vinohradníctvo.

Dom, ktorý pôvodne patril miestnemu slovenskému sedliakovi Karolovi Györgyovi, sa v roku 1993 dostal pod správu Riaditeľstva múzeí Komárňansko-Ostrihomskej župy so zámerom vytvoriť z neho pamiatkový dom. Rekonštrukcia budovy prebiehala niekoľko rokov. Po dokončení prác v nej umiestnili národopisnú zbierku a múzeum dejín obce. Zbieranie dokumentov a národopisných predmetov prebiehalo od roku 1960 a viaže sa k menu učiteľky na dôchodku Idy Kuncziusovej, ktorá bola iniciátorkou založenia obecného múzea. Pani Kuncziusová pochádza zo Slovenska a je maďarskej národnosti, práve preto je potešiteľné, že sa stará o hmotnú kultúru hutianskych Slovákov. Pri zariaďovaní domu jej pomáhali horlivý aktivista Karol Minczér a teta Jolana Györgyová, ktorá sa kedysi vydala do tohto domu a ktorá od začiatkov zanietene pracovala na vytvorení pamiatkového domu. Na základe jej pokynov sa podarilo zariadiť dom podľa pôvodného stavu. Budova patrí medzi domy severomaďarského typu, predstavuje obytné pomery a zariadenie domov miestnych Slovákov. Objekt bol slávnostne otvorený na jeseň roku 2001. V zadnej izbe sú uložené predmety z oblasti dejín obce. Tu sa nachádzajú aj krojované bábiky, diela tety Idy, ktoré už boli vystavené na viacerých miestach. Jeden kút tejto miestnosti je venovaný miestnemu školstvu. V tejto izbe sú vystavené aj diplomy a ceny Slovenského pávieho krúžku v Huti. Na stenách sú umiestnené šatky a čepce miestnych slovenských žien. Dom v súčasnosti patrí pod správu Múzea Bálinta Balassiho v Ostrihome.

Podľa publikácie Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku,
Vydavateľstvo Legatum 2009