Slováci z Ečeru a z okolitých obcí si v tretiu októbrovú sobotu už 14-krát uctili pamiatku grófa Antona Grassalkovicha, ktorý sa začiatkom XVIII. storočia pričinil o osídlenie tohto kraja slovenskými rodinami.
150-ročné turecké panovanie tu zanechalo len ruiny. Cieľavedomé osídľovanie sa začalo v čase, keď Ečer vlastnil zemepán Ján Verlain. V roku 1722 sa stala osada majetkom Antona Grassalkovicha, ktorý sem pozýval nevoľníkov zo severnejších území Uhorska. V súpise z roku 1715 tu registrovali 11 rodín, z toho osem slovenských. O päť rokov neskôr bolo z 20 rodín desať slovenských. Slováci, ktorí prišli z Hontianskej, Zvolenskej a Novohradskej župy, sa tu usadili vo väčšom počte roku 1727. Prvú zmluvu s Grassalkovichom podpísali roku 1728. Na žiadosť obyvateľstva dal majiteľ osady roku 1740 postaviť na pamiatku svätého Antona z Padovy katolícky kostol v barokovom slohu. Dnes je tento kostol jedinou historickou budovou obce.
Grassalkovich vo svojom závete žiadal, aby si obyvatelia jeho prostredníctvom znovuosídleného Ečeru a Sejďu naňho spomínali. V záujme toho založil nadáciu, ktorá však časom zanikla, ale Ečerčania dodnes s radosťou usporadúvajú slávnosť na jeho počesť. Na národnostný večierok, ktorý sa uskutočnil 20. októbra, prišli hostia z Malej Tarče, Dabašu-Šáre a z Újhartyánu. Tanečný súbor Panónia z Malej Tarče predniesol choreografiu Malotarčianska veselica, členky speváckeho zboru Rozmarín z Dabašu-Šáre zaspievali kyticu slovenských piesní. Tanečníci z Újhartyánu spestrili program švábskymi tancami, skupina ečerských dôchodcov sa zvŕtala na slovenské melódie a tanečníci Folklórneho spolku Zelený veniec predviedli zemplínske a šarišské tance.
Národnostný večierok sa skončil večerou a plesom. Do tanca hrali trubači z Újhartyánu.
Ondrej Csaba Aszódi - aszm