Osvetové stredisko Attilu Józsefa v Šalgótarjáne bolo v prvú novembrovú sobotu dejiskom v poradí deviateho Regionálneho slovenského dňa.
V slávnostnom programe účinkovali Ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge a Folklórna skupina Dobrona z Dobrej Nivy. V rámci podujatia odovzdali vyznamenania Za našu národnosť a zachovávanie tradícií na pamiatku bývalej starostky vo Veňarci Anny Hudeczovej.
Na akcii Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, Združenia novohradských a hevešských Slovákov (ZNHS), Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne a Knižnice B. Balassiho sa zúčastnili Slováci z 25 osád Novohradskej a Hevešskej župy. Regionálny slovenský deň sa začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorú zaspievala Žofia Komjáthiová z Veňarcu so sprievodom Svrčkovcov. Prítomných najprv pozdravila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá odovzdala slovo predsedníčke Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženke Komjáthiovej. Predsedníčka vo svojom slávnostnom prejave zdôraznila pocit spolupatričnosti Slovákov, ktorí by mali žiť ako jedna veľká rodina. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, ktorá odovzdala pozdrav pilíšskych Slovákov. S uznaním hovorila o činnosti Slovákov žijúcich v Novohradskej a Hevešskej župe v prospech zachovania našej identity.
Predsedníčka a podpredsedníčka ZNHS Terézia Nedeliczká a Ružena Komjáthiová vzápätí predstavili vyznamenaných. Vyznamenanie ZNHS a šalgótarjánskej slovenskej samosprávy udeľujú pokračovateľom odkazu Anny Hudeczovej. Pozostáva z diplomu, keramického obrazu znázorňujúceho rozmarín a zo strieborného prsteňa. Ako prvá prevzala ocenenie z rúk predsedu Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, člena valného zhromaždenia župy Ferdinanda Egyeda učiteľka a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Sudiciach Katarína Plevová, ktorá bola prvou predsedníčkou župného slovenského zboru. K. Plevová sa narodila v roku 1947 v Zemplíne, kde prežila svoje detstvo. Je absolventkou budapeštianskeho slovenského učiteľského ústavu a počas štúdia sa zoznámila so svojim budúcim manželom, Galgaguťanom Michalom Plevom, s ktorým sa presťahovala do Novohradu. Jej láska k slovenskému jazyku je nepretržitá, o čom svedčí fakt, že nielen vyučovala slovenčinu v Sudiciach, ale je aj aktívnou účastníčkou slovenského diania v novohradskej osade. Bola iniciátorkou založenia prvej slovenskej samosprávy a dlhoročnou členkou Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, kde zastupovala záujmy novohradských Slovákov. Bola aj regionálnou radkyňou a členkou predsedníctva nášho najvyššieho voleného zboru. Po založení župného slovenského zboru bola prvou predsedníčkou a snažila sa čo najviac urobiť pre tunajších Slovákov. V Sudiciach bola iniciátorkou založenia Oblastného domu a aj vďaka jej aktívnej práci bola malá osada hostiteľkou viacerých medzinárodných a celoštátnych slovenských podujatí. V auguste minulého roku ju poctili najvyšším vyznamenaním Sudíc.
Ďalším vyznamenaným je malonáňanský citarista, ľudový umelec Alexander Szőke. Narodil sa v roku 1956, podľa profesie je stolárom, ale podľa koníčka, ktoré uznali aj na viacerých odborných fórach, je citaristom na najvyššej úrovni. Hudbe sa začal venovať v roku 1973 ako samouk, počas štúdií mu bola na pomoc Judita Benczeová Mezőová, ktorá mu dodnes veľa pomáha. O hudobné nástroje sa začal zaujímať vďaka svojej profesii: jeho citary nájdeme v Kanade, Japonsku a vo viacerých európskych štátoch. Je umeleckým vedúcim speváckej skupiny Perla Matry z Malej Nány, ktorá pod jeho vedením získala množstvo medzinárodných ocenení. Je motorom folklórneho života svojej rodnej obce a stará sa aj o nastupujúce generácie.
Po dojímavých chvíľach obsadili javisko členovia Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, aby predviedli program s názvom Rozprávanie o bolesti a Pozdravy z Hontu. V kultúrnom programe vystúpili aj členovia Ľudovej kapely Svrčkovci, ktorí v tomto roku oslavujú 20. výročie svojho založenia. Do ich programu sa zapojili aj speváci Viera a Žofia Komjáthiové a Martin Hubaček.
Po frenetickom programe nasledoval prípitok predsedu slovenského zboru v Šalgótarjáne F. Egyeda a potom už nasledoval neviazaný rozhovor pri bohato prestretých stoloch. Ako jeden z účastníkov poznamenal, bolo to ako na svadbe, kde sa stretli dávni známi a členovia vzdialenej rodiny, ktorí sa nechceli rozísť, lebo si stále mali čo povedať. Zlatým klincom programu bola pochúťka, ktorú priniesli hostia zo Slovenska: malonáňanský hrad zhotovený z griláže.
(ef)