Trojité jubileum oslavovali začiatkom novembra Slováci vo Veľkom Bánhedeši.
Slovenská samospráva, Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií a Evanjelický farský úrad vo Veľkom Bánhedeši usporiadali oslavy pri príležitosti 170. výročia presídlenia Slovákov na veľkú bánhedešskú pustatinu, 155. výročia vzniku evanjelického cirkevného zboru a 150. výročia postavenia malého evanjelického kostola. Podujatie začalo v záhrade evanjelického kostola zasadením pamätného stromu, kde svoje myšlienky vyjadril aj predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. - Opanoval ma zvláštny pocit z toho, že som tu, v Bánhedeši doma. Doma som ako rodák z Komlóša, občan Čaby, častý hosť v Nadlaku a hosť v Bánhedeši. Vaša pohostinná obec teraz ponúka pyšného regionálneho a slovenského povedomia, pretože všetky tieto lokality sú zastúpené v diele našich a vašich predkov a verím, že aj vy pociťujete teplo domova vo všetkých týchto lokalitách. Dovoľte mi, aby som v tomto pocite podal laudáciu na predkov. Podľa svedectva písomných prameňov existovala obec pod názvom Bánhegyesse už v stredoveku. Jej názov vznikol po macsovskom bánovi Jánosovi Maróthyovi, bola jeho vlastníctvom a zo slova „hegyes“, ktoré v maďarčine znamená lúku na kosenie. V roku 1552 Turci obec zničili a až do prelomu 18. a 19. storočia tu bola na pustatine na okraji Čanádskej stolice a ako ju v prameňoch spomínajú, - kde na horizonte sa črtali iba siluety už vtedy založených dedín a mestečiek, dole bolo vidieť len ako sa zem dotýka oblohy. Človek mal vtedy skutočne pocit nekonečna. Pravdepodobne nekonečná bola aj nádej, s akou sem prichádzali zakladatelia a osnovatelia novodobých dejín osady. Stránky týchto dejín sa začali písať v tridsiatych rokoch 19. storočia, keď Kráľovská komora tieto svoje majetky prenajala veľkonájomníkom, ktorí sa tu zaoberali extenzívnym chovom rožného statku a predávali ho až na juhonemeckých trhoch. Od tohto obdobia hovoria pramene o tom, že tu žilo okolo 12 bírešov a pastierov. Od štyridsiatych rokov 19. storočia sa tu začali usadzovať ďalší obyvatelia, ktorí v roku 1842 založili novú osadu. Bolo to 80 nadlackých rodín, ktorých príchod kronika Haána a Zajaca datuje na rok 1843, ale iné pramene hovoria o kolonizácii v rokoch 1841-1842. V rokoch 1855 -1856 zasiahla obec nová vysťahovalecká vlna zo Slovenského Komlóša. V roku 1855 tu žilo 199 Slovákov, 99 Maďarov, 12 Rumunov a 14 Nemcov. Opis obce v roku 1856 podali vo svojej správe cirkevný správca Ján Kutlík a Juraj Antal. Spomínajú rodiny, ktoré prišli z Horného Uhorska (Demian, Ponický) a je zmienka aj o rodinách zo Zemplína. V roku 1870 sa v Bánhedeši usadili bezzemkovia z Békešskej Čaby, z Viníc (20 rodín), ktorí dostali od štátu 21 jutár pôdy. O tomto stave sa dočítame v ďalšom Kutlíkovom spise z roku 1872, podľa ktorého tu žilo 1187 evanjelikov (tj. 253 rodín) a 42 inovercov. V tomto období až do roku 1908 boli Slováci v prevahe, vyčlenili sa z Magyarbáhegyesu a pomenovali obec Slovenský Bánhedes. Od roku 1908, keď mala najviac obyvateľov - 5205, ho premenovali na Veľký Bánhedes. Osemdesiat percent obce sa po 2. svetovej vojne presídlilo do Československa, odkiaľ sem vysídlili Maďarov. Dnes má Bánhedeš 1850 obyvateľov. Tí, ktorí sa chceli stať majiteľmi pozemkov, vynakladali všetko úsilie najmä na zúrodňovanie pôdy. O to väčšie bolo ich sklamanie, keď sa dozvedeli o zmenených ekonomických podmienkach, ktoré umožňovali len máloktorým získať väčšie množstvo pôdy do vlastníctva, pretože išlo o komorskú kolonizáciu. Tí majetnejší si uprostred svojich pozemkov stavali salaš, ktorý pozostával z domu na bývanie, maštale pre kone a hovädzí dobytok, chlieva pre ošípané a ovce, skladu pre krmivo, prístrešku pre poľnohospodárske zariadenia a náradie. Chudobní roľníci, ktorí mali menej šťastia, museli sa uspokojiť s portou resp. polovičnou portou v dedine a pozemkom v chotári od pol hektára do dvoch hektárov. Celá porta (stavebný pozemok) mala výmenu cca. 12 árov. Honosnejšie domy patrili gazdom zo salašov. Obývali ich príležitostne, najmä počas sviatkov. V zime, resp. trvale ich využívali starí rodičia, aby sa mohli zúčastňovať na bohoslužbách a školopovinné deti, aby mohli chodiť do školy.
Výstavba obce trvala len niekoľko rokov, svedčí o tom rovná hlavná ulica. Súbežne s ňou sú postavené vedľajšie ulice s geometrickou pestrosťou pretínané priečnymi ulicami. Hneď po príchode našich predkov postavili v centre obce cirkevnú školu, malý evanjelický kostol a o 60 rokov neskôr v roku 1895 aj veľký evanjelický kostol. Medzi ďalšie významné budovy patrili aj obecný dom, úrad notára ako najvyššieho predstaviteľa štátnej moci, úrad advokáta, ďalej Spoločenský dom svojpomocného družstva spolu so živnostenským domom a predajňou, ako aj budova Poľnohospodárskeho družstva. Zišli sme sa tu, v záhrade veľkého evanjelického kostola, ktorého každá puklina, každá tehla chráni chválospevy a modlitby slovenských predkov, je svedkom ich radosti i žiaľu, slobodnej viery, svedčí o ich mravnej čistote a tak trochu aj o ich pýche. Zišli sme sa, aby sme vzdali hold ich pamiatke. Nech je požehnaná ich pamiatka, - povedal predseda ČOS Michal Lásik.
Po zasadení pamätného stromu sa uskutočnila v evanjelickom kostole slávnostná ďakovná bohoslužba. Na oslave sa zúčastnili aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, zástupca predsedu CSSM František Zelman, regionálny radca Valného zhromaždenia Békešskej župy Péter Tolnai, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán, delegácie tých osád, kde sa Bánhedešania pred 170. a 150. rokmi presídlili a rodáci obce. Slovo Božie kázali prvý biskup evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs, dekan z Nadlaku Juraj Bálint, dekan západobékešskeho dištriktu evanjelickej cirkvi Zsolt Lázár a miestna farárka Magdolna Lászlóová Háziová. V kultúrnej časti programu vystúpila Mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša, spevácky zbor evanjelického kostola v Nadlaku a ľudová speváčka Ildika Očovská.
Po bohoslužbe nasledovalo vysvätenie obnoveného malého evanjelického kostola. Slávnostný akt vykonal prvý biskup evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs.
- Na renováciu modlitebne získala evanjelická cirkev, v rámci plánu Ignáca Darányiho, približne šesťmiliónovú nenavratnú pôžičku. Počas prác sa však vyskytli nečakané výdavky vo výške štyroch miliónov forintov, ktoré financovala farnosť. Renováciu modlitebne sme uskončili 31. októbra. Na pamiatku slovenských predkov zriadil náš spolok výstavu z vecných pamiatok, ktorá je umiestnená v obnovenej modlitebni, - povedala predsedníčka Verejnoprospešného spolku pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolana Pepová.
Hostia sa po vysvätení obnoveného malého evanjelického kostola presunuli do miestneho kultúrneho domu, kde nasledovalo slávnostné pohostenie a zábava.
Andrea Szabová Mataiszová
