O nárečí a zastúpení menšín ● S čabianskym poslancom Andrejom Hankom
Člen slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Andrej Hanko vydal pred piatimi rokmi publikáciu pod názvom Každodenná slovná zásoba békeščabianskeho slovenského nárečia v druhej polovici 20. storočia. Publikácia vyvolala značný záujem.
Mnohí naliehali na autora, aby pokračoval v tejto práci. Inak A. Hanko sám uvádza v úvode svojej knižky, že „slovná zásoba, ktorú som zhromaždil, sa viaže k prostrediu, v ktorom som žil a vzdelával sa. Preto rukopis nepovažujem za uzavretý, veď v Čabe zaiste používali rozsiahlejšiu slovnú zásobu... Bol by som rád, keby mi iní napísali slová a výrazy, ktoré tu nie sú uvedené.”
- Práca teda pokračuje. S akými výsledkami?
- Rozšírené vydanie je takpovediac pripravené do tlače, slovná zásoba predstavuje 4,5 tisíc jednotiek, keďže medzitým pribudlo takmer tisíc slov. Ak získam dostatočnú podporu, knižka by mohla vyjsť v priebehu jedného roka a podobne ako predošlá, aspoň v náklade tisíc výtlačkov, čo by stálo asi milión forintov. Bol by som rád, keby sa celý materiál ešte predtým dostal na internetovú domovskú stranu, kde by bol k dispozícii všetkým záujemcom.
- Aká je situácia v Čabe pokiaľ ide o pestovanie slovenského jazyka?
- Žiaľ, počet žiakov učiacich sa slovenčinu klesá. S výnimkou slovenskej základnej školy a gymnázia slovenčinu a poznatky o slovenskej národnosti si možno osvojovať už len v dvoch ďalších ustanovizniach. Predpokladám, že najskôr rodičom chýba potrebné presvedčenie. Túto situáciu by mohli zmeniť jedine učitelia - slovenčinári.
- Ako vidíte otázku zastúpenia menšín v súvislosti s pripravovanými zmenami zákona?
- V tomto smere máme veľkú zodpovednosť za to, aby menšinové samosprávy nerozhodovali o osude národnostných občanov zhora, ale aby im slúžili. Aby sme neprišli o jediného príslušníka národnosti v dôsledku neuvážených administratívnych obmedzení. Je potrebné nájsť ten najprijateľnejší spôsob na zostavenie volebných listín. Myslím si, že dobrý menšinový zákon napomôže upevnenie a zachovanie identity národnostných príslušníkov, ich jazyka a tradícií. Ja osobne by som si vedel predstaviť aj inštitúciu nezávislých kandidátov, alebo vytvorenie systému elektorov takým spôsobom, že vo voľbách do župnej a celoštátnej samosprávy väčšie slovenské pospolitosti by nadobudli väčšiu váhu. Pokiaľ ide o financovanie ich činnosti, treba položiť otázku, ako možno čo najspravodlivejšie posúdiť činnosť menšinových samospráv.