Zakladajúci súbor budapeštianskeho slovenského divadla pripravil pre účastníkov jubilejnej medzinárodnej vedeckej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku milé prekvapenie: premiéru jednoaktoviek zakladateľa slovenskej realistickej drámy Jozefa Gregora Tajovského (18. 10. 1874 - 20. 5. 1940) Matka a Hriech.
Členovia súboru na čele s jeho vedúcou, dramaturgičkou Danielou Onodiovou výber dôkladne zvážili. Nie je jednoduché predstaviť diela zo začiatku minulého storočia, zobrazujúce spoločnosť tej doby, dedinské prostredie s jeho sociálnymi a morálnymi problémami. navyše jazykom, ktorý sa v mnohom líši od dnešného. Napokon sa režisérka Miroslava Kovácsová spolu s D. Onodiovou rozhodli upraviť hry tak, aby vyhoveli možnostiam súboru i nárokom našich milovníkov divadla. Treba uznať, že do pôvodných hier zasiahli s citom, prispôsobili ich dnešku tak, že nestratili pôvodné čaro.
V hre Matka je vdova Zuza Holúbková (Iveta Nagyová, v mladosti Hajnalka Avarová) vystavená ťažkému rozhodovaniu - vzdá sa svojho šťastia, svojej lásky (Ďura Boháča - Pavol Hrtyan, v mladosti Csaba Lampert), len aby mohla byť šťastná a milovaná jej dcéra Anička (Bibiana Budaiová)? Presadí si svoje jej milý Janko Koreň (Ján Benčík)? Tetky Marka a Žofka (Rozália Keleczová a Oľga Pauliková Synčoková) sa snažili dostať ruku do rukáva, len výsledný efekt nebol úmerný vynaloženej námahe. Táto jednoaktovka približuje dramatický konflikt matky a dcéry, do ktorého ich zaveje udalosť z minulosti. Ony na nej nemajú žiadny podiel, napriek tomu najviac dolieha práve na ne. Hĺbku konfliktu, starostlivé zvažovanie možností riešenia a ich dopadu na jednej strane, rozhodnosť, mladistvú nekompromisnosť, túžbu po spravodlivosti za každú cenu na strane druhej sa hlavným aktérom podarilo stvárniť presvedčivo, priam dokonale. Pôsobivé boli ľudové nápevy, ktoré vykúzlili husličky Žofky Hrtyanovej.
V hre Hriech sa zaskveli Ildika Záluská (ako Eva Kvašková), Pavol Hrtyan (jej muž Andrej), Anna Kőszegiová (Bora, Janova mať), Csaba Lampert (sluha Jano) a Hajnalka Avarová (ako Svedomie). Eva očakáva muža, ktorý sa má vrátiť z Ameriky. Bojí sa stretnutia, bojuje so svojím svedomím, obáva sa o osud svojej dcérky. Akou - takou oporou je jej Bora, ktorá takouto formou, i keď nie celkom nezištne, chce odčiniť synov hriech. I v tejto hre sa režisérke a hercom podarilo zobraziť ľudské charaktery tak, ako ich vykreslil J. G. Tajovský, so všetkými ich kladmi i nedostatkami, ich vnútorné boje i vonkajšie prejavy.
Za najväčší úspech môžeme považovať skutočnosť, že diváci prijali predstavenie s nadšením. V záverečnom potlesku, kvetoch a gratuláciách bolo vyjadrené uznanie za režírovanie a naštudovanie hry, za herecké prejavy, ale i za obetovanie spústy voľného času zo strany všetkých aktérov. Naši ochotníci sa na našu radosť opäť blyskli a mne sa občas zdalo, že sa blížia k latke, ktorú nastavila profesionálna zložka Vertiga.