Koniec fašiangov sa tradične nesie v znamení veľkolepých karnevalov. Najznámejší v Európe je benátsky a v Maďarsku moháčsky.

Slovanské zvyky moháčskych Chorvátov a ich tradície si osvojili i tamojší Maďari, Nemci a Srbi. Dokázali ich pozdvihnúť na takú úroveň, že uprostred februára prilákajú do dvadsaťtisícového mesta tisíce návštevníkov. Hlavnými aktérmi poslednej nedele pred Popolcovou stredou sú bušovia - bursovníci. Tvoria ich muži a mládenci oblečení do zoomorfných a antropomorfných masiek. Najčastejšie si volia drevené masky turoňa, medveďa či kozy, ktoré zakrývajú celú hlavu, ale aj masku čerta, slameníka a bosorky.

Oblečené majú kožuchy a biele plátenné gate. Vyzdobení sú drevenými vidlami, zvoncami, rapkáčmi a buteľkami, v ktorých je - aspoň spočiatku - dačo na zahriatie. V Moháči sa nedeľné oslavy začínajú preplavením bušov cez Dunaj, aby potom za veselej, rezkej ľudovej hudby, vystrájajúc huncútstva sa vydali na dvojhodinový sprievod ulicami mesta.

Tohto roku prišlo rekordných osemdesiattisíc ľudí na hlavný program karnevalu v Moháči. - Viacej návštevníkov by mesto ani neunieslo - povedala pre MTI jedna z hlavných organizátoriek Emese Hegedűsová. K tomu dodala, že na nedeľnom sprievode sa zúčastnilo 1015 ľudí v maskách, z toho viac ako 900 bušov.

Popularita podujatia, ktoré v roku 2009 zaradilo UNESCO do svetového kultúrneho dedičstva, z roka na rok rastie, hlavné programy lákajú čoraz viac ľudí. V dave zvedavcov boli návštevníci nielen z celého Maďarska, ale aj zo zahraničia, najmä z Nemecka, Chorvátska, ale aj zo Srbska, Rumunska, Poľska a Francúzska.

Andrea Szabová Mataiszová