Pieseň je dar, ktorou svoje publikum už tridsať rokov obdarúvajú členovia pávieho krúžku Gereče v Tardoši.
Pri príležitosti okrúhleho jubilea krúžku im pripravila miestna obecná a slovenská samospráva v polovici apríla milú slávnosť. Kultúrny dom bol v tú aprílovú sobotu malý, toľko ľudí prišlo zagratulovať večne mladým spevákom nielen z obce, ale aj zo širšieho a vzdialenejšieho okolia, z Tatabánye-Bánhidy, Síleša, Orosláňu, Šárišápu, Čívu nielen speváci, ale aj predstavitelia slovenských volených zborov.
Moderátorskej práce sa ujala učiteľka miestnej základnej školy Hajnalka Sárköziová, ktorá najprv požiadala prítomných, aby zaspievali hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia tejto zemi a po privítaní hostí a vystupujúcich odovzdala slovo predsedníčke slovenského zboru Veronike Árendášovej. „Dnes oslavujeme okrúhle jubileum založenia nášho speváckeho zboru Gereče. Tridsať rokov je aj v živote človeka pekný čas, ale tridsať rokov súboru je vzácny a krásny vek,“ povedala a privítala prítomných hostí. Do histórie zboru uviedla prítomných moderátorka podujatia. Ako povedala, zbor založili v roku 1983. Iniciátormi boli vedúce slovenského klubu V. Árendášová a Katarína Vadašová a pri zrode stála aj učiteľka Marta Tóthová. Od roku 1985 ho viedol a na harmonike sprevádzal Stanislaw Bross a od roku 2002 Jozef Árendáš. Členovia zboru mali možnosť sa predstaviť aj na zvukovom nosiči s názvom Ľudová hudba z Komárňanskej župy. V roku 2000 sa podieľali na zberateľskej činnosti, ako aj na vydaní miestnych piesní. Tardošské slovenské balady, piesne a modlitby vyšli pod názvom Na Tardoši, na pažiti, na pľaci, autorkou publikácie je miestna rodáčka, milovníčka folklóru Rózsa Vargová. Ich spev zaznamenali aj na kazete Tá naša dedina maľuvaná, ktorá vyšla v tom istom roku a so spriatelenou obcou Tardoša Tvrdošovcami vydali v roku 2009 zvukový nosič Hudobná rozprávka z Tardošu. Svoj repertoár čerpajú hlavne z tejto zbierky. Pravidelne vystupujú na miestnych, župných a celoštátnych či medzinárodných podujatiach a festivaloch. Každý rok sa zúčastňujú na slovenskej svätej omši v Budapešti. Sú nositeľmi zlatých a strieborných ocenení. Prvoradým cieľom členov súboru Gereče je zachovanie slovenských ľudových piesní v Tardoši a ich prezentácia pre široké publikum.
Musíme uznať, celkom sa im darí, lebo zbor, ktorý mal na začiatku 25, maximálne 30 členov, má v súčasnosti 18 nadšených spevákov, ktorí napriek svojmu zrelému veku sa stretávajú každý utorok v miestnom spoločenskom dome, aby pod vedením umeleckej vedúcej Judity Lóczkiovej nacvičovali staršie a novšie piesne. Lebo okrem slovenských ľudových piesní majú v repertoári aj maďarské piesne a to nielen ľudové, ale aj šlágre. Dozvedela som sa to od vedúcej súboru Márie Pintérovej, ktorá mi prezradila aj to, že na slávnosť si obliekli tie ľudové kroje, ktoré si dali ušiť hneď pri založení zboru. Podľa tohto vieme, že v zbore spievalo za tridsať rokov vždy maximálne 18 žien. V súčasnosti nie sú všetky kroje „využité“, lebo v zbore spievajú aj muži. Zatiaľ štyria, ale boli aj také časy, keď ich bolo dvanásť. Hoci nemáme takého člena, ktorý by bol medzi zakladateľmi, na slávnosť prišli aj bývalí členovia, ktorí sa postavili spolu na javisko so svojimi kamarátmi. Tardošskí speváci však spolu nielen spievajú a chodia na vystúpenia, ale často spolu trávia aj svoj voľný čas. Mohla som sa o tom presvedčiť na tablách pri javisku, kde boli vystavené fotografie, zachytávajúce najvýznamnejšie, najmilšie a najkrajšie momenty tridsiatich rokov tejto spoločnosti. Napríklad aj v kúpeľoch, ale mnohé boli z vystúpení, či z návštev miest, obcí a rôznych vychádzok. Okrem fotografií na tablách boli aj výstrižky z novín. Väčšinou z nášho týždenníka, ktorý pravidelne informuje o dianí v tejto obci v Komárňansko-ostrihomskej župe.
Ale vráťme sa k programu. Jubilantom prišli zagratulovať aj miestni tanečníci, ktorí minulý rok oslávili tiež okrúhle výročie: 40. výročie svojho založenia. Členovia Tanečného zboru Červený mramor sú deťmi a vnukmi spevákov a stáva sa, že spoločne vystupujú, avšak neznamenajú ozajstný dorast pre spevákov, lebo tanec je pre nich tiež časovo náročný, ako mi prezradila M. Pintérová. Ale na jubilejnú slávnosť prišli spevákom zagratulovať a priniesli to najlepšie, čo ovládajú: svoj tanec a miestne zvyky. Počas kultúrneho programu vystúpili tanečníci dvakrát a zožali naozaj obrovský potlesk.
Zaujímavé bolo vystúpenie spevákov zo susednej Vértestolny. A to nielen preto, že obec obývajú Nemci, ale preto, lebo pri zrode tamojšieho speváckeho zboru stál ten istý Stanislaw Bross, ktorý pomáhal aj tardošským spevákom.
Zmesou piesní pozdravili jubilantov aj speváci z Tatabánye-Bánhidy a Sílešu, s ktorými založili pred niekoľkým rokmi spevácky zbor Verteš-Gereče a spolu úspešne prezentujú kultúru Slovákov žijúcich V Komárňansko-ostrihomskej župe na rôznych celoštátnych a medzinárodných podujatiach.
Po kultúrnom programe nasledovali gratulácie. Pozdravný list predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej, ktorá sa nemohla zúčastniť na oslavách, prečítala predsedníčka V. Árendášová. „Milí moji Tardošania, aj keď dnes nemôžem spolu s vami oslavovať, dovoľte mi z úprimného srdca nie zagratulovať, ale v prvom rade poďakovať,“ napísala predsedníčka vo svojom liste, v ktorom pripomenula, že vďaka im patrí preto, lebo tardošskí speváci „opatrujú“ piesne ako drahocenné dedičstvo, a že to robia dobre, svedčia aj výsledky na celoštátnych súťažiach Slovenský škovránok. „ZSM si veľmi váži a oceňuje vašu činnosť,“ napísala a prisľúbila, že osobne zagratuluje jubilantom čo najskôr. V. Árendášová pozdravila jubilantov aj v mene miestneho slovenského zboru. Poďakovala sa im za odhodlanosť a neúnavnú prácu pri zachovávaní slovenských tradícií v Tardoši a odovzdala im milý darček: ženám kompozíciu suchých ruží, ktoré ostanú navždy pekné a „partičku“, čiže korále, ktoré sa im hodia ku kroju. Mužom zasa dobré víno, aby mali vždy dobrú náladu. Starosta Tardoša Béla Csabán sa prihovoril nielen v mene obecného voleného zboru, ale ako povedal, aj ako člen klubu fanúšikov speváckeho zboru. Hovoril o úctyhodnom príklade, ktorý je vzorom pre mladých obyvateľov obce, nakoľko sú veľmi súdržní a zároveň pripomenul, že človek v tridsiatke je najenergickejší, takže im želal, aby im táto energia vystačila aspoň na ďalších 30 rokov. Predseda Spolku za skrášľovanie obce Ľudovít Nagy odovzdal členom speváckeho zboru nedávno vydaný CD-nosič, na ktorom reprodukovali piesne z albumu Tá naša dedina maľuvaná. Predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Mária Nagyová vo svojom príhovore hovorila o tom, že spev je dar a tardošskí speváci obdarúvajú svoje publikum už tridsať rokov. „Vaše piesne idú zo srdca a dotýkajú sa našej duše,“ povedala M. Nagyová a odovzdala darček župného voleného zboru, toľko tisíc forintov, koľko rokov má spevácky zbor. Sílešania priniesli prekrásnu tortu. Jubilantom zagratulovali aj všetci hostia, ale napokon sa rad gratulantov pominul a prítomným sa poďakovala za darčeky, za slávnosť a za účasť na jubilejnej slávnosti vedúca speváckeho zboru M. Pintérová. Prisľúbila, že neprestanú pestovať miestne tradície a budú šíriť dobré meno obce všade, kde sa dostanú.
Zlatým klincom programu bola obrovská torta, ktorú priniesli organizátori počas spievania tardošskej hymny. Nie je to chyba, Tardošania majú svoju hymnu: napísal ju pred piatimi rokmi Juraj Árendáš, ktorý žije v Šoproni a text zhudobnil jeho brat Jozef, ktorý sprevádzal spevákov na syntetizátore. Hoci hymna zatiaľ nemá slovenskú verziu, pevne veríme, že onedlho ju bude mať a zoznámia sa s ňou aj ostatní Slováci žijúci v Maďarsku.
Po kultúrnom programe nasledovala večera, ale ešte pred ňou si pripili aperitívom, ktorý ponúkali členovia speváckeho zboru. Po večeri nasledovala tanečná zábava, do tanca hrala miestna kapela Brass Band.
Bol to príjemný večer s príjemnými ľuďmi, ktorí nás presvedčili o tom, že keď nám ide o zachovanie tradícií, oplatí sa tomu venovať voľný čas.
Eva Patayová Fábiánová
