Slovenská samospráva obce Kétšoproň a občianska organizácia Horenka zorganizovali začiatkom apríla batôžkový bál.

Na stretnutie dostali pozvánku aj bývalí obyvatelia časti dediny, ktorú pomenovali Šopronská samota (Sopron-tanya).

Tu žijúci ľudia boli potomkami slovenských roľníkov. Ich predkovia si postavili domy v Békešskej Čabe, ale pôdu na obrábanie dostali v chotári Šopronská samota. Postavili tu pekné sálaše, gazdovali a vytvorila sa sálašská komunita, ktorá veľmi dobre fungovala. Centrom tejto komunity sa stala škola. V Kétšoproni boli školy na sálašoch už koncom 19. storočia. Škola Šopronská samota bola evanjelická, pretože v jej okolí žili väčšinou evanjelici. Mala iba jednu učebňu, jeden učiteľ vyučoval okolo 60 žiakov v spojených triedach. Život na sálaši bol ťažký, ale veľmi pekný do roku 1965, keď veľká spodná voda sálaše zničila a ľudia odtiaľ zutekali. Postavili si domy v dedine, alebo sa presťahovali do Békešskej Čaby, ale spomienky na tie časy im ostanú v srdciach navždy.

Prvé stretnutie zorganizovali v roku 2005, kde si zaspomínali na detstvo, na mladosť a na svojich predkov. V minulom roku odhalili pamätnú tabuľu na stene školy.

Na tohtoročnom stretnutí sa zišlo 100 účastníkov. O dobrú náladu sa postarali spevácky zbor Horenka a citarová skupina Rosička. Na začiatku zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne. Potom sa začal tanec do rána. Medzitým skonzumovali všetko, čo si priniesli v batôžkoch. Pri veselom rozprávaní a spievaní ožívali spomienky na minulosť.

Erika Tóthová