V Čabačude je už zvykom, že začiatkom leta usporadúvajú slovenský národnostný deň.
Na pozvanie slovenskej samosprávy a Spolku čabačudských Slovákov v tomto roku už 10-krát oslavovali Slováci svoju reč a kultúru v čabačudskom kultúrnom dome. Zišlo sa okolo 300 Slovákov z bližšieho i vzdialenejšieho okolia malej dedinky učupenej vo veľkej pustatine, kde žil voľakedy drop, najväčší vták európskeho kontinentu. Samci dropov na jar očarúvali vandrovníkov békešských pustatín svojím tokaním. V oblasti Čabačudu hniezdilo v roku 1920 ešte 300 samcov. Pokles počtu dropov v 20. storočí tu bol dramatický. Do roku 2001 tento hrdý veľký vták celkom zmizol z okolia Čabačudu. Jeho socha pred obecným domom upozorňuje čabačudských a dolnozemských Slovákov, aby sa vyhli podobnému osudu.
Na podujatí sa zúčastnili aj podpredsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Anna Szántaiová Szigetiová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajcsoviczová a starosta Čabačudu Jozef Molnár s manželkou.
V mene organizátorov členka vedenia Spolku čabačudských Slovákov Anna Somogyváriová Huňová privítala hostí: vedúcu sarvašského regiónu Zväzu Slovákov v Maďarsku Juditu Fábriovú, evanjelického farára Pavla Lánga s manželkou, riaditeľku miestnej základnej školy Eriku Melisovú a vedúcu materskej školy Angyalku Kóródiovú.
Jubilejný slovenský deň chceli osláviť organizátori aj so špecialitou: domácimi koláčmi, ktoré sú tradičné v tejto osade, avšak nežičlivé počasie prekazilo ich plán a nemohli postaviť pec. No vynašli sa. V Čabačude je dodnes pri viacerých domoch pec, v ktorej obyvatelia zakúrili a upiekli na veľký slovenský sviatok slovenské špeciality. Hostia z blízkych i vzdialenejších obcí mali takto možnosť ochutnať kapustníky, tvarohové lepíňky, langoše so smotanou a ostatné chutné koláče a zákusky. Počas ochutnávky sa organizátori a ich hostia porozprávali o zvykoch a tradíciách a potom sa vybrali pozrieť si hostiteľskú obec. Počas prechádzky vošli aj do miestneho potravinárskeho obchodu, kde najväčší záujem bol o klobásu, ktorú pripravujú podľa starej čabačudskej receptúry.
Kultúrny program sa začal po zaspievaní hymnickej piesne Daj Boh šťastia, vystúpením detí miestnej materskej školy pod vedením Angyalky Kórodiovej. Žiaci Základnej školy Ágostona Treforta potešili prítomných básničkami, rozprávkami a pesničkami, ktoré s nimi nacvičili Emese Hrušková Hajdúová a Anna Somogyváriová Huňová. Slovenskú kultúru Békešskej Čaby predstavili členovia čabianskeho spevokolu Orgován v citarovom sprievode Ildiky Očovskej. Na pozvanie organizátorov prišli na stretnutie aj hostia z ďalekých Bukových hôr. Domáci im ukázali aj svoje okolie, navštívili Sarvaš a jeho pamätihodnosti a neskôr sa predstavili aj oni dolnozemskému publiku. Spevokol z Novej Huty vystúpil na čabačudskom javisku pod vedením Lujzy Ladániovej. Domácich zastupovali členovia speváckeho zboru, ktorých pripravil Jozef Major. Zišli sa v plnom počte a zaspievali zmes miestnych piesní.
Cez prestávku si mohli záujemcovia pozrieť výstavu o tohtoročnej činnosti Slovenskej samosprávy v Čabačude a Spolku čabačudských Slovákov. Gazdinky a gazdovia prichystali pre hostí svoju špecialitu: hovädzí perkelt s domácou tarhoňou. Po spoločnej večeri nasledovala tanečná zábava, o hudbu sa postarali Jozef Major a András Horváth, členovia miestneho ľudového spevokolu a hudobnej kapely. Mládež a dospelí sa spolu zabávali do západu slnka. Domáci vyprevadili svojich hostí hudbou a obľúbeným pochodovým tancom dolnozemských Slovákov.
I. Očovská, K. Fehérová, M. Fábriová (ef)