V prvú augustovú sobotu som mala možnosť sa zúčastniť na obecnom dni, ktorý sa niesol v rodinnej atmosfére, no nie kvôli počtu účastníkov, ale vďaka programom a účastníkom.
Obecné dni usporadúvajú v Alkári už niekoľko rokov spoločne miestna slovenská a obecná samospráva.
Pred deviatimi rokmi sa rozhodli rozšíriť program o súťaž vo varení zemiakového paprikáša. „Hľadali sme také jedlo, ktoré sa dá jednoducho pripraviť a k čomu máme všetky prísady nablízko,“ vysvetľovala mi pôvod súťaže predsedníčka slovenského voleného zboru Judita Kasalová Szabadová a dodala, že zemiaky a klobásu zabezpečí obecný úrad a ostatné prísady si prinesú súťažiaci. Súťažilo deväť družstiev a v každom bol aspoň jeden Alkárčan. Je to zaujímavé preto, lebo Alkár je dnes turistickou obcou, ktorej obyvatelia nie sú vo veľkom počte, ale staré domy kúpili turisti, ktorí tu strávia niekedy aj väčšiu časť roka.
Mala som možnosť ochutnať všetky súťažné jedlá a musím sa priznať, že som netušila, že toto jednoduché jedlo sa dá pripraviť na toľko spôsobov. Ako členka poroty som nemala ľahkú úlohu ani ja, ani miestny matematikár (tiež „prisťahovalec“ z Dolnej zeme) Imrich Antal, ani Milan Majoroš, starosta družobnej obce Gemerská Panica, kam sa počas výmeny obyvateľstva presťahovalo 300 Alkárčanov. Napokon sme sa rozhodli, že najlepší paprikáš navaril miestny Peter Juhász a družstvo Tamása Bényeiho. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo Dóra a tretie miesto získali kuchári z Kecskemétu. Museli sme udeliť aj mimoriadnu cenu: mladým z Martfű za kotlíkový zemiakový paprikáš s nokedľami a za šlambuc, teda grenadír prepečený v kotli - chutné jedlo, ktoré výborne pripravili kuchári z Hajdúnánásu.
Program bol pestrý, tvorili ho futbalové zápasy, súťaž v kreslení na asfalt a remeselnícke dielne pre deti, ochutnávka jedál z húb - perkeltov a paprikášov a miestnej špeciality - sirovníka. Koláč sa pripravuje z kysnutého cesta. Jednu vrstvu posypú makom alebo orechmi a tvarohom. Hostia i miestni obyvatelia prejavili obrovský záujem o tento jednoduchý, ale chutný koláč.
Minulý rok program obecného dňa spestrili aj o národnostný deň a stretnutie obcí, v ktorých názve sa nachádza Imre, nakoľko aj Alkár je po maďarsky Mátraszentimre. Tento rok zase účinkujúci vystúpili bez nároku na honorár. Ženský spevokol z Maglódu sprevádzal futbalové mužstvo, lebo pred podujatím sa skontaktovali s organizátormi, žeby radi ukázali, čo všetko vedia. Okrem slovenských a maďarských ľudových piesní zaspievali aj moderné piesne a skladby z kabaretov. Medzi tanečníkmi folklórneho súboru Lipa v Budapešti tancuje aj mladá Alkárčanka, ktorej rodičia vzali na seba starosť o tanečníkov. Hľadisko bolo kvôli horúčavám prázdne, lebo ľudia sledovali program z chládku, no vždy sa naplnilo počas jednotlivých folklórnych vystúpení.
Nuž, isté je, že v onen deň mi bolo teplo nielen pre horúčavu, ale aj vďaka výbornému programu, počas ktorého som si neuvedomila, ako rýchle čas ubehol a už sa deň končil. Ako ináč: spoločným tancom, ale už na populárne melódie.
Eva Patayová Fábiánová
