V auguste sa konalo v Čabasabady viac slávností.
V piatok 16. augusta oslavovali 20. výročie osamostatnenia obce. Pri tejto príležitosti usporiadali slávnostnú konferenciu, ktorú otvorila starostka obce Čabasabady, patrónka programu Melinda Severényiová. Rad prednášok začala vedúca kultúrneho domu a knižnice Békešskej župy Szilvia Rakoncášová a oznámila okrem iného, že v blízkej budúcnosti otvoria v Čabasabady pobočku župnej knižnice. Ladislav Szelekóczki priblížil vo svojom príhovore históriu kaštieľov na južnej časti Dolnej zeme. Podrobnejšie hovoril o rodine Beliczeyovcov a nimi postavenom kaštieli, okolo ktorého sa rozšírilo sídlisko čeľadníkov, dnešné Čabasabady. Na záver konferencie predseda slovenskej samosprávy v Čabasabady Matej Kešjar referoval o živote 20-ročnej obce od osamostatnenia (1993) podnes.
V sobotu si pripomenuli potomkovia 295. výročie prisťahovania Slovákov na Dolnú zem. V Parku predkov položili kvety chvály členovia slovenskej samosprávy a občania obce Čabasabady, hostia zo slovenskej obce Hradište a účastníci Dní jabĺk.
Jabloň spolu s hruškou patrí k najrozšírenejším a najstarším kultúrnym ovocným drevinám, pestovaným v záhradách a sadoch na Slovensku. Jablone sa množili sadením semien, štepením a očkovaním do planých podpníkov. Vznikali tak odrody, ktoré mali mnohé regionálne i lokálne pomenovania. Odrody jabĺk v ľudovom prostredí často odvodzujú názvy od vzhľadu plodov, chuti a vône, či času zretia: baranie hlavy, dlhopysky, putienky, cesnačky, cibuľové, korenisté, jakubky, michalky, žitnárky. V Čabasabady zreje najskôr červené jablko s chuťou vína. Táto odroda hrá hlavnú úlohu na podujatí obce usporiadanom v polovici augusta.
Deň jabĺk sa začal tohto roku na námestí Beliczey. „Hlavným cieľom nášho dnešného podujatia je popularizovať jablko a jeho spracúvanie, pritom ukázať hodnoty gastronomickej a duševnej kultúry našej dediny, zároveň rozvíjať spoločenstvo najmladšej obce Békešskej župy,“ povedal vo svojom otváracom prejave hlavný organizátor podujatia Matej Kešjar.
Jabloň a jej plod jablko symbolizuje plodnosť. S týmto významom sa stretávame v Biblii, v gréckych bájkach i ľudovom prostredí. Všeobecne sa jablko považovalo za symbol zdravia, plodnosti, krásy a lásky. Bolo súčasťou slovenských obradových jedál počas svadobnej či štedrovečernej hostiny. Tento význam jablka použil vo svojom príhovore radca Békešskej župy a patrón čabasabadskej akcie Péter Tolnai. Podľa neho „pre obyvateľov Békešskej župy je slovenská kultúra Sabadčanov ako zdravé, chutné jablko plné vitamínov.” Melinda Severényiová vo svojom pozdravnom prejave vyzdvihla, že toto podujatie okrem zachovania tradícií umožňuje ľuďom, ktorí pochádzajú z Čabasabady, aby sa stretli so svojimi príbuznými a priateľmi, žijúcimi až dodnes v tejto obci.
Po pozdravení hostí Matej Kešjar odovzdal vyznamenania miestnej slovenskej samosprávy. Cenu Za Slovákov v Čabasabady dostali in memoriam bývalý starosta obce Hradište, iniciátor podujatia Deň jabĺk Jozef Palkovec a bývalá aktívna Slovenka v Čabasabady Helena Žibritová. Cenu slovenskej samosprávy obce ďalej dostali dlhoročná aktivistka čabianskych a okolitých Slovákov Alžbeta Ančinová, podporovateľ priateľských stykov oboch obcí Drahoš Katona a aktívny Slovák z Čabasabady Pavol Kocziha.
Nasledovala Bohoslužba, ktorú dvojjazyčne celebroval duchovný pastier čabianskeho evanjelického zboru Zoltán Nagy.
V kultúrnom programe vystúpili miestna detská skupina a súbory z Poľného Berinčoku, Telekgerendášu a z Békešskej Čaby.
Jablká, ako najrozšírenejšie ovocie, našli široké uplatnenie v ľudovej strave. Najčastejšie sa skladovali v pivniciach, komorách, kde vydržali celú zimu v čerstvom stave. Konzervovali sa sušením, nakrájané na menšie časti, štvrťky, mesiačiky (štiepky, sušienky). Sušili sa na peciach, na podstení alebo v špeciálnych sušiarňach na ovocie. Čerstvé i sušené jablká boli v niektorých oblastiach dôležitým zdrojom rodinných príjmov. Čabianske gazdinky ukazovali, ako varili lekvár z jabĺk. Nechýbala ani ochutnávka jablkových koláčov. Plné stoly lákali na jablkový koláč starej mamy, Danušine jablkové zákusky, na jablkovú tortu, jablkové gule, čokoládové jablko, pečené jablko.
V rámci „tradičných chutí“ Medešanky piekli tentoraz pirohy a langoše. Berínčania prichystali staré tarhone, Sabadčania varili v kotlíkoch guláš. Kým gazdinky varili, zatiaľ v budove miestnej slovenskej samosprávy otvorili výstavu detských kresieb na tému jablko. V priebehu ochutnávania tradičných jedál sa o hudbu staral Ladislav Petróczy.
Popoludní sa konal futbalový turnaj o pohár 20-ročného Čabasabady. Na záver programov hasiči prezentovali záchrannú akciu v prípade katastrofy.
Ani deti sa nenudili, veď popoludní ich čakala remeselnícka dielňa, malé rodeo a trampolína.
Ildika Očovská