Už niekoľko rokov chodievam do Santova na oberačkovú slávnosť a vždy sa tam dobre cítim.
Oživenie starej tradície iniciovala slovenská samospráva a rada sa k nej pripojila organizátorsky aj obecná samospráva. Sú to podujatia, ktoré zmobilizujú skoro všetkých obyvateľov podpilíšskej osady, kde v ostatných rokoch oživili aj výrobu vína. Pestovanie hrozna pomenej, ale aj na to som už počula niekoľko príkladov, že práve kvôli oživenej tradícii a pravidelnej súťaži vinárov, ktorá sa koná na jar, začali pestovať znovu hrozno. A pilíšske svahy sú ako stvorené na pestovanie viniča. Musíme uznať, že výroba muštu a potom vína nie je ľahká práca, ale je o to príjemnejšie, keď máme svojich návštevníkov čím ponúknuť. O tom sa mohli aj tento rok presvedčiť malí návštevníci Santova.
Už tradične na dvore základnej školy postavili veľkú nádobu na hrozno, preš a deti môžu pripraviť mušt, ktorý rýchle aj skonzumujú, lebo niet sladšieho nápoja, ako ten vlastnoručne pripravený. Potom, ako nasypali hrozno do nádoby, začali mliaždiť nohami ovocie, potom ho preložili do prešu, kde tiež vlastnoručne vyprešovali mušt. Bola jedna radosť sa pozerať na vytešené detské tváre pri práci. Mušt prišli ochutnať aj obyvatelia - komu sa ušlo, lebo ho nebolo veľa, veď ide o oživenie tradície a nie o priemyselnú výrobu.
Medzitým v budove školy sme už počuli hlasy detí, malých členov folklórneho súboru Stužka (Pántlika), ktorí nacvičovali na otvárací, alebo privolávací tanec. Keď prišiel na nich rad, s radosťou sa postavili na prednom dvore školy, aby zatancovali, čo sa naučili so svojou učiteľkou Irenou Kotroczovou. Pripravili si švábsky tanec, ale využili v ňom aj motívy miestnych slovenských piesní. Vankúšový tanec bol veselý, lebo v poslednom kole deti zavolali do kruhu aj svojich rodičov, kamarátov, súrodencov a okolostojacich vôbec, čím sa všetci naladili na sprievod. Krojovaný sprievod sa pohol od budovy školy, prešiel hornou časťou dediny (v dolnej práve dokončievajú kanalizáciu) a vrátil sa ku škole.
Sprievod viedol, tiež ako každý rok, koč s richtárom a richtárkou, ich úlohy sa ujali aj v tomto roku manželia Postránskovci. V sprievode boli konské záprahy, jeden traktor, ale peši sa zapojili aj žiaci školy, ako aj obyvatelia dediny. Sprievod viedli študentky, ktoré niesli prekrásne pripravené strapce hrozna. A, samozrejme, v sprievode bola aj muzika, bez ktorej by sa smutne pochodovalo. Členovia kapely Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho zaručujú vždy dobrú náladu, ako to bolo aj teraz. Po príchode naspäť do školy už na účastníkov oberačkového sprievodu, ako aj ďalších záujemcov, čakal nový program: cvičiteľka koní Viktória Hamzová im predviedla voľné cvičenia s tromi prekrásnymi koňmi.
Potom už nasledovala večera a zábava až do bieleho rána. Na oberačkovej veselici do tanca hrali členovia Santovskej nálady, ktorí majú v repertoári tak slovenské, ako aj maďarské a nemecké piesne.
Santovčania sa zišli aj v nedeľu, keď v rámci celoštátneho podujatia spoločne založili vatru na počesť sv. Michala pri príležitosti osláv návratu domov.
(ef)