Spomienkové slávnosti v Poľnom Berinčoku
Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku a miestna slovenská samospráva usporiadala začiatkom októbra pri príležitosti 290. výročia opätovného osídlenia mesta trojdňové podujatie. V meste Poľný Berinčok už takmer tri storočia žijú spolu v harmónií slovenskí, nemeckí a maďarskí obyvatelia. Organizátori pripravili pre hostí a miestnych obyvateľov bohatý program, ktorým si pripomenuli zakladateľov mesta a vyjadrili im svoju vďačnosť a úctu. Tento víkendový program bol záverečnou slávnosťou pamätného roka, ktorý sa niesol v znamení hesla 290 rokov dedičstva našich predkov.
Počas týchto troch slnečných októbrových dní Poľný Berinčok bol dejiskom rôznych akcií, napríklad sadenia pamätného stromu, umiestnenia tabule s menami miestnej slovenskej organizácie a národnostnej samosprávy. Prezentovali aj novú knihu - zbierku receptov miestnych sladkých i slaných dobrôt a špecialít.
Otvorili aj dve výstavy, výstavu bábik v slovenských ľudových krojoch spojenú so živou prezentáciou krojov v múzejnej zbierke, a historik Mihály Kőrösi otvoril výstavu fotografií o berinských Slovákoch v aule osvetového strediska Somu Orlaiho Petricsa. Na slávnostnom otvorení sa okrem miestnych obyvateľov a hostí z okolitých, Slovákmi obývaných obcí zúčastnili aj partneri z Kollárova zo Slovenska. V mene Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku a Slovenskej národnostnej samosprávy pozdravila prítomných predsedníčka miestnej organizácie Slovákov Júlia Borgulová a vyzvala všetkých, aby spoločne zaspievali hymnickú pieseň Daj Boh šťastia. Starosta mesta István Siklós sa poďakoval za aktívnu prácu miestnej slovenskej komunite a hovoril o hodnote trojakého národnostného bytia. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy im zaželal ďalšiu úspešnú prácu jej predseda Ján Fuzik.
Učiteľka slovenčiny a maďarčiny, etnografka a doktorka literárnych vied Zuzana Plesovszká Nováková vystúpila s prednáškou Naše dedičstvo. Hovorila o štatistických údajoch z nedávneho sčítania obyvateľstva a o miere integrácie, ktorá zasahuje aj do života našej komunity. Náš jazyk sa pomaly stráca, a ak to bude pokračovať v tejto miere, o niekoľko storočí úplne zmizne - ako aj väčšina ostatných malých jazykov. Podľa vedcov majú najväčšiu šancu a budúcnosť na prežitie tie jazyky, ktoré sú potrebné pri preklade počítačových programov. Ďalej hovorila o príčinách jazykovej zraniteľnosti, ako sú kultúrna podriadenosť, diskriminácia, asimilácia, medzery v prijímaní jazykových práv, či jazykové vzdelávanie na školách. Aby náš jazyk, naša komunita prežili aj napriek týmto neprajným okolnostiam, je potrebné, aby sme presvedčili deti, že materinský jazyk je hodnota a nie prekážajúci faktor. Aj spoločnosť ovplyvňuje našu voľbu: vyberáme si ten jazyk, ktorý má väčšiu prestíž. „Je naša spoločná zodpovednosť, aby sme zachránili naše hodnoty a odovzdali ich ďalej,“ ukončila svoje vystúpenie Z. Plesovszká.
Po uvítacích slovách a príhovoroch patrilo javisko škôlkarom z miestnej slovenskej národnostnej materskej školy Nezábudka. Deti zaspievali slovenské piesne pod vedením učiteliek a odovzdali svoje maľby miestnym slovenským organizáciám, a tak im vyjadrili poďakovanie za aktívnu a namáhavú prácu. Po nich vystúpili žiaci miestnej umeleckej školy s dolnozemskými tancami. Členovia pávieho krúžku v Poľnom Berinčoku zaspievali slovenské ľudové piesne, na citare ich sprevádzala Ildika Očovská a Anna Kešjárová. Predstavil sa aj mandolínový orchester Tremolo zo Slovenského Komlóša. Po krátkej prestávke pozdravila všetkých prítomných aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Zareagovala na najčastejšie výčitky na adresu Slovákov žijúcich v Maďarsku: slabé národnostné povedomie, nikto nehovorí dokonale po slovensky, problémy v školstve, mladšie generácie už nehovoria po slovensky. Podľa jej slov to nie je dôležité, a vôbec nie to, aby sa deti naučili gramaticky dobre hovoriť po slovensky, ale aby cítili, že patria k tejto národnosti, aby mali radi Slovensko a slovenský jazyk a ľudí, ktorí ich k tomuto jazyku vedú. A keď má človek niečo rád, tak to bude chcieť aj robiť, lebo nič sa nasilu prikázať nedá. „Tristo rokov tu žijú Slováci, tristo rokov hovoria po slovensky, spievajú, tancujú, a cítia, kam patria. To je veľká vec, a preto si títo ľudia zaslúžia najväčšiu úctu i najúprimnejšiu vďaku,“ vyjadrila svoj vzťah k tu žijúcim Slovákom predsedníčka ZSM.
V nasledujúcom programe vystúpilo duo z folklórneho súboru z Malého Kereša v prekrásnom kroji a zaspievalo slovenské piesne. Všetkých prítomných potešili aj ďalšie súbory: ľudový spevokol Orgován z Békešskej Čaby, páví krúžok Borouka z Telekgerendášu a folklórny súbor Horenka z Kétšoproňu. Na záver slávnosti všetci znova zaspievali neoficiálnu hymnu Slovákov v Maďarsku. Milovníci organovej hudby sa presunuli na koncert v slovenskom evanjelickom kostole, na organe hral Károly Kalocsay. Podujatie vyvrcholilo slovenským večierkom so živou hudbou v sále tržnice.
Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili aj riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi s manželkou a predseda Únie Slovákov v Maďarsku František Zelman.
Andrea Kiss