Keď zorganizujete dobré podujatie, nie je núdza o účastníkov, tak zo strany účinkujúcich, ako aj záujemcov. Vedeli to aj členovia Slovenskej samosprávy v Kétšoproni, keď sa rozhodli usporiadať prvý čajový večierok v dolnozemskej slovenskej obci pred viac ako desiatimi rokmi.
Začali to v malom, teda iba s miestnymi vystupujúcimi a postupne sa podujatie rozrástlo na jedno z najobľúbenejších v regióne, na ktoré radi privítajú aj Slovákov z okolitých - i vzdialenejších - obcí. Z roka na rok pribudli aj programy, ale jedno bolo vždy isté: vstupné. Nebrali nikdy peniaze, ale tanier zákuskov, aby sa mohli spoločne porozprávať a vyskúšať nové recepty. Tento rok rozšírili podujatie o ďalší program, a to o súťaž najlepších zákuskov.
Ale nepredbiehajme udalosti. Posledná februárová nedeľa bola mierna, cesty dobré, takže cesta z Budapešti do Kétšoproňu prebehla rýchlo. Na mieste dejiska sme videli prichádzajúcich v kroji s taniermi. Každý sa ponáhľal do kultúrneho domu, ktorý sa napokon naplnil do poslednej stoličky.
Početných prítomných v kultúrnom dome pozdravili predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Na čajovom večierku sa zúčastnila aj riaditeľka miestnej základnej školy a starosta obce Sándor Völgyi. Na podujatí sa vo veľkom počte zúčastňujú Slováci zo širšieho okolia. Predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych organizácií prišli tentoraz z Békešskej Čaby, Čabasabady a Telekgerendášu.
„Naposledy sme sa videli pred rokom, keď sme si zaumienili, že náš čajový večierok rozšírime o súťaž v pečení domácich zákuskov a nazvali sme ho Sladkou nedeľou. Dúfam, že táto nedeľa bude pre každého sladká a každý si uvedomí, čo pre nás zanemená to, že sme Slováci. Sme Slováci v Kétšoproni. V dedine, ktorá leží 18 kilometrov od Békešskej Čaby, metropoly dolnozemských Slovákov a všetci by sme mohli povedať, že sme Čabänia, hlavne staršia generácia, lebo my sme sa narodili ešte v Békešskej Čabe, vtedy ešte dedina neexistovala. Na toto by sme mali byť pyšní a nezabudnúť na materinský jazyk, lebo toto je náš sexepíl,“ povedala vo svojom úvodnom prejave predsedníčka organizátorskej samosprávy. E. Rybová ešte dodala, že zachovanie slovenčiny môže byť dôležité nielen pre staršiu, ale aj pre mladšiu generáciu, ktorá sa môže lepšie uplatniť v živote. Poďakovala sa jedinému podporovateľovi, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku a odovzdala aj pozdrav predsedu CSSM Jána Fuzika, ktorý kvôli pracovnej zaneprázdnenosti sa nemohol zúčastniť na podujatí, ale poslal nielen svoj vrelý pozdrav, ale aj propagačný materiál k voľbám a formuláre na prihlásenie sa do zoznamu slovenských voličov.
K úvodným slovám sa pridal aj Š. Daňo, ktorý sa potešil veľkému počtu účastníkov a prízvukoval dôležitosť zachovania slovenského jazyka v každodennej komunikácii rodín.
V kultúrnom programe vystúpili žiaci miestnej základnej školy, predstavili sa všetky vekové kategórie. Každá trieda v inom, ale prevládal tanec a spev. Členovia krúžku ľudového tanca predviedli slovenské detské hry, tance z Nitry a novohradské karičky. V programe citarovej skupiny Rosička si prítomní vypočuli ľudové piesne zo Slovenska. Spevácky súbor Horenka, ktorý založili pred dvanástimi rokmi, úspešne pokračuje v tradícii zachovávať a odovzdávať ľudové piesne mladšej generácii. Minulý rok vyhrali na konkurze Ministerstva ľudských zdrojov peniaze na zhotovenie krojov, príspevok však doplnili jednak vlastnou čiastkou a prispel aj slovenský volený zbor. Svoj nový kroj, ktorý zhotovili v Békešskej Čabe pre kétšopronských spevákov a citaristov, predviedli prvýkrát práve na čajovom popoludní.
Po prvej časti kultúrneho programu nasledovalo ochutnávanie zákuskov, z ktorého vybrala svoju časť aj pisateľka týchto riadkov, nakoľko bola členkou poroty v zložení: predseda Slovenskej samosprávy Matej Kešjár a predsedníčka spolku Lipa Monika Szelényiová. Ochutnali sme vyše 25 druhov zákuskov pripravených podľa tradičných i „moderných“ receptov. Jeden bol lepší ako druhý, ale napokon sme museli vyhlásiť výhercov. Zvíťazila Renáta Tóthová, ktorá napriek svojmu mladému veku upiekla výborný koláčik, druhá bola Mária Kružicová a tretiu cenu získala Edita Petrovská. Hoci ocenenia boli iba tri, všetky účastníčky dostali do daru varechu, aby mali čím miesiť sladké krémy a podľa potreby aj cesto o rok, na nasledujúcej súťaži. O ťažkej práci poroty referovala M. Szelényiová, ktorá nie je veľkou zástankyňou sladkostí, ale ochutnala všetky vzorky koláčov. Kým porota ochutnávala, v aule kultúrneho domu sa okolo stola nahromadili účastníci, aby ochutnali výborné koláčiky.
Do kultúrneho programu organizátori tradične pozývajú aj nejaký súbor z inej obce. Tohto roku to bol budapeštiansky slovenský folklórny spolok Lipa, ktorý predviedol niekoľko choreografií zo svojho bohatého repertoáru. Kétšopronské publikum privítali békešskými tancami a potom prešli skoro všetky Slovákmi obývané regióny a na záver zatancovali aj svoj najnovší tanec: abovský. Ich úspech bol obrovský, podobne aj kapely Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej. Posledným bodom, ako vždy, bola tombola a potom už nasledovala cesta domov v nádeji, že sa o rok znovu uvidíme v Kétšoproni.
Eva Fábiánová
