Výskumný ústav Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VÚ CSSM) usporiadal 27. februára v nových priestoroch Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti prezentáciu svojich publikácií vydaných za obdobie predošlých dvoch rokov.
Prítomných privítal riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, zvlášť pozdravil predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSSM) Jána Fuzika a bývalého riaditeľa SI Milana Kurucza. Moderátorkou podujatia bola riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová, ktorá v krátkosti zhrnula činnosť VÚ CSSM za uplynulé obdobie. VÚ CSSM pred štyrmi rokmi oslávil 20. výročie svojho založenia, vtedy pracovníci predstavili svoju výskumnú činnosť, pred dvoma rokmi prišiel rad na prezentáciu ďalších troch publikácii, po nej usporiadali vedecké sympózia na počesť učiteľa a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka a na počesť architekta a maliara Ivana Vydareného. Zorganizovali aj prezentáciu publikácie pri príležitosti okrúhleho životného jubilea profesorky Anny Divičanovej. Popri vykonávaní odborných výskumov sa VÚ CSSM zameriava aj na iné aktivity, napríklad organizovanie národopisných táborov, študentsko-vedeckej súťaže a medzinárodných konferencií.
V priestoroch SI sa konala prezentácia štyroch najnovších publikácií VÚ CSSM z rokov
VÚ CSSM spolu s Vydavateľstvom Ivana Kraska vydal publikáciu Alžbety Uhrinovej pod názvom Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku, ktorú predstavila lingvistka, vedúca Katedry slovanskej filológie Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti Mária Žiláková. Publikácia je výsledkom viac ako pätnásťročného sociolingvistického výskumu bádateľky Alžbety Uhrinovej, v ktorej sa pokúsila zmapovať, v akých situáciách a do akej miery sa uplatňuje používanie slovenského jazyka v rozličných slovenských spoločenských vrstvách, ktoré varianty jazyka sú v súčasnosti používané. V publikácii sa vyskytujú medzi inými aj otázky týkajúce sa slovenskej jazykovej situácie v Maďarsku, autorka skúma, ako napomáhajú používaniu nášho materinského jazyka najnovšie národnostné zákony.
M. Žiláková predstavila ďalšiu publikáciu, Tematickú bibliografiu Čabianskeho kalendára 1920 - 1948, 1991 - 2012 z pera vedúcej Katedry slovenského jazyka a literatúry na pedagogickej fakulte Univerzity v Segedíne Tünde Tuškovej. Práca výskumníčky poskytuje veľmi vzácny materiál pre výskum literatúry, kultúry, národopisu. Ako M. Žiláková poznamenala, z publikácií vychádza, že obľúbený kalendár čabianskych Slovákov „spĺňa okrem tradičných obligatórnych, aj špecifické funkcie, podáva informácie z nášho menšinového života, je čítaním v materinskom jazyku, vytvára publikačné možnosti pre viaceré generácie.“ Zdôraznila praktickú stránku publikácie, uľahčujúcu záujemcom čo najrýchlejšie nájsť materiál, ktorý by si radi prečítali z hociktorého dostupného čísla Čabianskeho kalendára.
Zrod a obsah tretej publikácie, konferenčného zborníka Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí priblížila záujemcom čestná spolupracovníčka VÚ CSSM Anna Divičanová. Publikácia je súhrnom výsledkov z medzinárodnej konferencie v roku 2012 v Békešskej Čabe s podporou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na témy Slovenská kultúra v menšinovom prostredí a Slovenský jazyk v menšinovom prostredí. Na tvorbe knihy sa podieľalo tridsaťtri autorov, dvadsať z oblasti jazykovedy, trinásť z oblasti literatúry, kultúry a národopisu.
Posledná prezentovaná publikácia má názov Poslanci slovenských národnostných samospráv v Maďarsku v reflexii sociolingvistického výskumu. Vznikla v spolupráci vedeckej pracovníčky na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach Márie Homišinovej, Alžbety Uhrinovej a výskumníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave. Knihu predstavili predseda CSSM Ján Fuzik a autorka Mária Homišinová. J. Fuzik vyzdvihol, že „publikácia spracúva dve volebné obdobia, osem rokov nášho samosprávneho systému, jazykovú znalosť a jazykový stav našich slovenských samosprávnych poslancov.“ Vyjadril svoju radosť z toho, že okrem historických, národopisných štúdií môžeme zobrať do rúk publikáciu, ktorá zhŕňa poznatky z nášho súčasného života, jazykového stavu, čo môžeme využiť v našej práci. Výsledky sociolingvistického výskumu ukazujú, že síce viac ako polovica slovenských samospráv nepracuje v menšinovom jazyku, ale národnostné povedomie poslancov je veľmi silné. „Tieto výsledky sa zhodujú s výsledkami z posledného sčítania ľudu v Maďarsku v roku 2011, podľa ktorých vzrástol počet ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, no počet tých, ktorí považujú za svoj materinský jazyk slovenčinu, naďalej klesá,“ dodal predseda CSSM. Publikáciu podrobnejšie predstavila M. Homišinová, ktorá poznamenala, že z výskumu vyplýva, že väčšina poslancov cíti potrebu zdokonaľovať sa v slovenčine, ale nemá možnosti.
Podujatie sa skončilo pohostením účastníkov, ktorí v aule SI pokračovali v družnej výmene názorov.
Andrea Kiss