V čabianskom slovenskom klube koncom februára pod vedením Alžbety Ančinovej usporiadali fašiangovú zábavu. Prítomných pozdravil člen mestskej samosprávy Tamáš Herczeg. Vo svojom prejave zdôraznil, že tradície čabianskych Slovákov najaktívnejšie zachovávajú členovia Slovenského klubu. Každý rok zbierajú staré predmety a usporadúvajú z nich výstavy, oživia výročné zvyky a staré metódy roľníctva a chystajú gurmánske špeciality predkov Čabänov.
Členovia klubu tento raz oživili fašiangové priadky: Ženy priadli, chystali „gágorčoke“ a piekli „pampušky,“ kým muži odzrňovali kukuricu. Nechýbali ani maškary, spev, hudba a tanec. Priestory poskytlo Kultúrne centrum Čabianska perla. Tu sa zišli členovia klubu aj o týždeň, pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Ženy pozdravil poslanec zastupiteľstva Békešskej Čaby CsabaBíró. Slovami Pavla Szalaiho vysvetlil, čo znamená pre muža žena: matku, priateľku, milotu, lásku, svetlo, teplo, starostlivosť, pocit šťastia a všetko, čo je dobré. Nasledoval krátky kultúrny program, v ktorom vzdal hold ženám aj zástupca riaditeľa Kultúrneho domu Čabianska perla Tamáš Herczeg so svojou dvojjazyčnou básňou Hviezdnaté sny, ktorú v jeho neprítomnosti zarecitovala nadaná recitátorka klubu Emília Kováčová. V jej prednese zaznela aj báseň Štefana Kormoša: Pieseň. Členky klubu pozdravili aj zástupcovia Čabianskeho gitarového klubu Dorina Szűcsová a Angéla Szabová. Na záver Zoltán Kovácsna husliach a Ján Kajó na saxofóne každej žene zahúdli nejakú nôtu. Po programe mali členovia klubu spoločný obed v hostinci kultúrneho domu, ktorého vedúcim je Csaba Bíró.
Po chutnom obede som sa krátko pozhovárala s nedávno zvoleným mestským poslancom o jeho názoroch na národnosti v Maďarsku: „Už oddávna som v kontakte s čabianskymi Slovákmi, veď osem rokov som viedol Hostinec Slovák pri Dome slovenskej kultúry, spoznal som gastronomickú kultúru Čabänov a viackrát som účinkoval na podujatí pod názvom V Békéši v pokoji. V priebehu tohto výnimočného národnostného podujatia som prežil ozaj príjemné chvíle, mám veľmi dobrú mienku o organizátoroch podujatia, čiže o Slovákoch na Čabe. Viem, že Čabänia sú hrdí na svoju minulosť, na svoju slovenskú kultúru. Aj vedenie mesta si váži tu žijúce národnosti, veď spestrujú kultúrnu paletu našej lokality. Aj ja mám maďarské a rumunské korene, ale medzi mojimi predkami je Slovenka. Jedným slovom som Dolnozemčan, žijem v Karpatskej kotline, kde sa po tisícročia miešajú národy. Práve preto si ctím kultúru každej národnosti v Maďarsku. Som za to, aby mesto podporovalo tu žijúce národnosti. Čabänom želám veľa síl a zdravia pri udržiavaní slovenskej identity, zachovávaní slovenskej kultúry.”
Ildika Očovská