Členovia čabianskeho slovenského klubu 11. marca navštívili mestské múzeum, ktorého budovu slávnostne otvorili práve pred 100 rokmi, 28. marca 1914. Roku 1951 ho pomenovali podľa čabianskeho maliara Mihálya Munkácsyho. Pri príležitosti 170. výročia jeho narodenia vo februári otvorili v múzeu novú výstavu, plnú kuriozít.
Hostí privítal v zelenom salóne riaditeľ múzea a predseda čabianskej slovenskej samosprávy Juraj Ando. V týchto priestoroch je stála výstava portrétov Somu Petricsa Orlaiho. Poľnoberínsky maliar, príbuzný Alexandra Petrovicsa, čiže Sándora Petőfiho, sa stal so svojimi portrétmi vzorom a majstrom mladého Munkácsyho.
Mihály Munkácsy sa narodil 20. augusta 1844 v Mukačeve ako syn Michala Lea Lieba a Cecílie Reökovej. Malý Michal Lieb zavčasu stratil svojich rodičov. Mal 6 rokov, keď sa dostal z Miškovca do Békešskej Čaby, kde sa o neho staral jeho ujo Štefan Reök. Munkácsy žil 27 rokov na Čabe. Tu chodil do ľudovej školy, tu bol učňom a tu začal maľovať a študovať maliarstvo ako samouk. Neskôr sa viackrát vrátil do Békešskej Čaby a tvoril na majetku uja Reöka v Gerendáši a Malom Mederi.
Riaditeľ prezradil návštevníkom, že vo viacerých miestnostiach múzea predstavia 170 malieb a relikvií svetoznámeho čabianskeho maliara. Táto reprezentatívna expozícia obsahuje materiál v hodnote asi 10 miliárd forintov.
Výstava pod názvomMunkácsy 170 je v Sále múz. Tu je vystavená kolekcia Munkácsyho malieb zo zbierky zberateľa Imricha Páka, ktorý pochádza zo Zakarpatska a dnes žije v Amerike. Expozíciu dopĺňa materiál z Múzea krásnych umení, Maďarskej národnej galérie a múzea v Debrecíne. Na expozícii sú vystavené krajinky, obrazy salónov a portréty, ktoré majster namaľoval v Barbizone. Tu má miesto aj maľba Plačky pod krížom, ktorá sa dostala domov z Mauzólea Andrássyovcov v Trebišove. Čabianske obecenstvo prvýkrát mohlo vidieť skicu, ktorú maliar urobil r. 1874 v Malom Mederi na majetku uja Istvána Reöka s cieľom študovať figúry k maľbe Hrdina dediny (A falu hőse). Členovia Čabianskeho slovenského klubu si obzreli skicu s veľkým záujmom, veď na nej mohli skúmať kroj a spotrebné veci roľníckeho sveta 19. storočia okolo Békešskej Čaby. Na gerendášskom Reökovom majeri vznikala aj prvá maľba umelca Čítanie listu (Levélolvasás - 1863) a maľba Smutný zbojník (Búsuló betyár), ktoré sú vystavené v Sále múz čabianskeho múzea do 27. apríla.
V Tehlovej sále si môžete pozrieť stálu výstavu Munkácsyho malieb. Umelec na maľbách Zívnuci učeň (Ásító inas), Driapanie obväzov (Tépéscsinálók) zvečnil kus minulosti Čabänov.
Munkácsyho Relikvie a dokumenty dostali miesto v Sále usídlencov. Riaditeľ múzea načrtol členom klubu dobrodružnú cestu relikvií do Békešskej Čaby. Hneď po maliarovej smrti sa mesto dalo do zbierania vecí umelca, ale našli ich len r. 1930 na povale Múzea krásnych umení a Maďarskej národnej galérie. Vtedy sa dostala zbierka relikvií do Békešskej Čaby. V spoločnosti fajok, štetcov, stolov a stoličiek je vystavený aj vlastnoručne napísaný list Mihályom Munkácsym. Dokument v januári tohto roku darovali Munkácsyho múzeu Györgyi Csapiová Pusztayová a Eva Töröková Pusztayová.Relikviu zdedili sestry od ich otca Edmunda Pusztayho, segedínskeho stolára, ktorému za peknú prácu daroval list jeho peštiansky objednávateľ. V liste písanom 26. februára roku 1882 v Budapešti Mihály Munkácsy dovolil Bélovi Machlovicsovi, aby vyrábal klobúky pod názvom Munkácsyho klobúk. Členovia slovenského klubu obdivovali na výstave aj debničku s intarziami, ktorú mladý Munkácsy ešte ako učeň zhotovil pre svoju prvú milenku Helenku Bartókyovú. Mladý maliar sa s ňou zoznámil pri moste blízko dnešného múzea.
Jednoduchý stolársky učeň z Békešskej Čaby oišiel do Pešti. Za krátky čas sa vďaka svojmu talentu a štátnemu štipendiu dostal do zahraničia. Študoval na Viedenskej a Mníchovskej akadémii a v Düsseldorfe. Dostal sa aj do Paríža na Svetovú výstavu. Svoje prvé majstrovské dielo (Posledný deň odsúdenca) namaľoval v roku 1869, ktoré bolo nadšene prijaté. Odvtedy nemal Munkácsy existenčné problémy. Na objednávku začal maľovať výjavy z Biblie: Kristus pred Pilátom (1882), Golgota (1884), Ecce homo (1896). Obrazy kúpil americký milionár J. Wanamaker. Istý obchodník v Rakúsku Munkácsymu ponúkol zmluvu na 10 rokov. Týmto sa stal z Munkácsyho zámožný muž. Definitívne sa usadil v Paríži, kde namaľoval mnoho takzvaných jedálenských obrazov, na ktorých sú scény umiestnené do bohato vybavených izieb v domoch zámožných ľudí. Tieto obrazy si získali vysokú popularitu a predávali sa za vysoké ceny. Okrem týchto objektov pokračoval v maľovaní vidieckych scén a pozoruhodných krajín. Z Pešti, Mníchova a Düsseldorfu sa viackrát vrátil domov do Békešskej Čaby. Keď sa oženil, zo svadobnej cesty sa vrátil s manželkou tiež do mesta Slovákov na Dolnej zemi. Poldruha mesiaca oddychovali na majetku v Mederi. Munkácsy tu robil skice k maľbám Lámanie kukurice, Prašná cesta a Hrdina dediny. Do smrti svojho uja chodil domov do Békešskej Čaby.
„Mihály Munkácsy sa vybral z Békešskej Čaby v kapse s vysvedčením chudoby, potom sa stal čestným občanom mesta a po jeho smrti pomenovali po ňom ulicu prvýkrát v našom meste,“ porozprával Juraj Ando a prehliadku výstavy ukončil slovami primátora Békešskej Čaby Júliusa Vantaru: „Munkácsyho život je jeden z úspešných príbehov mesta, ktorý by mal byť vzorom pre dnešnú mládež.“
Čabänia budú oslavovať výročie geniálneho maliara celý rok. Výstava je totiž súčasťou celoročnej série programov. Organizátori plánujú usporiadať historicko-umelecké prednášky o Munkácsyho živote a činnosti, klásť vence k jeho pomníkom v meste a uviesť muzikál v rámci Radničných večerov. Témy mestskej výstavy detských kresieb sa pripájajú tiež k výročiu. Udalosti pamätného roka v lete dostanú miesto aj na Hlavnom námestí.
Ildika Očovská