Logo

Dvadsať rokov, koľko krokov? - Jubileum tanečného súboru Slnečnice v Dunaeďháze

Kategória: Kultúra

Slnec20-01

V poslednú aprílovú sobotu kultúrny dom v Dunaeďháze zaplnili obyvatelia obce, bývalí a súčasní členovia tanečného súboru Slnečnice, ktorý oslavoval 20. výročie svojho založenia. Skoro šesťdesiat tanečníkov sa vystriedalo za necelé dve hodiny. Najstarší účastník mal vyše 30 rokov a najmladší chodí ešte do materskej školy. Na javisko vystúpila kapela Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej, ale aj muzikanti našich slovenských skupín.

Pohľad prvý

„Som nesmierne hrdá na to, že tanečníci majú úspech,“ povedala o svojej práci i koníčku zároveň vedúca a zakladateľka súboru Szilvia Sebőková, ktorá má radosť hlavne preto, že ju prijali tak Dunaeďházania, ako aj ostatní slovenskí choreografi a vedúci tanečných súborov medzi seba, napriek tomu, že nie je Slovenka. „Vytvorila sa tu komunita mladých ľudí, ktorí radi zachovávajú slovenské tradície. V dedine zachovávame tradície takým spôsobom, aby sme oslovili čoraz viac obyvateľov,“ odpovedala na moju otázku, na čo je hrdá. Ako som sa dozvedela, nemali problém ani dať dokopy „starých“ tanečníkov. „Ja som stály záskok, ak niekto nemôže prísť na vystúpenie, takže mám rada všetky choreografie. A to nielen preto, že viaceré z nich sú moje a dobre sa mi pozerá na deti na javisku,“ poznamenala a dodala, že ďalšou stálou choreografkou skupiny je Eva Szilágyiová Šubová.

Slnec20-02

Najťažšie sa im učili zemplínske tance, ale kaločajská choreografia im išla veľmi rýchlo. „Zvyknem hovoriť, že tanečníka môže vyrušovať viac vecí: hudba, nohy a ostatní na javisku. Keď mu to začne prekážať čoraz menej, vtedy je tanec už dobrý a začne si ho aj užívať,“ hovorí s úsmevom. Jedna z členiek súboru navštevuje od septembra tanečnú umeleckú strednú školu a s ľudovým tancom sa oboznámila práve v súbore. „Nie je to charakteristické, ale v každom prípade si mladí obľúbia tanec ako taký,“ povedala Sz. Sebőková. A na čo je hrdá vo svojom osobnom živote? Nuž, na to, že na javisku vidí tancovať aj svoju dcéru, ktorá napriek svojmu veku - má iba desať rokov - tancuje so stredoškolákmi.

Pohľad druhý

Rozália Chrončíková už dvadsať rokov šije kroje pre tanečníkov. Nepamätá sa, koľko blúzok, spodných a vrchných sukní, nohavíc a iných častí tradičného oblečenia ušila učiteľka matematiky a fyziky na miestnej základnej škole. „Jedna blúzka a spodná sukňa je hotová za štyri, päť hodín, ale kaločajské kroje, keďže je to ručné vyšívanie, som zhotovovala pomalšie. Za tri dni som vyšila dve blúzky, ale vyšitie záster trvalo oveľa dlhšie,“ hovorí so skromným úsmevom R. Chrončíková.

Slnec20-03

Hoci netreba šiť ku každej choreografii nový kroj, ak získajú financie z rôznych grantov, tak bude mať pani Rozália menej voľného času. „S najväčšou láskou som šila kroj, ktorý sa podobá voľakedajšiemu dunaeďházskemu. Takých majú tanečníci šesť a dvanásť som ušila pre členov Klubu dôchodcov - spevákov. V prípade tohto kroja sme urobili aj menší výskum. Hľadali sme staré kroje a na základe starých fotografií sme sa snažili pripraviť taký kroj, ktorý sa najviac podobá tradičnému,“ zaviedla nás do tajov amatérska šička a dodala, že tanečníci dávajú pozor na ňou ušité kroje. Za dvadsať rokov použila päť šijacích strojov, ale ako hovorí, má šťastie, lebo kamarát jej požičal priemyselnú „mašinu”, na ktorej jej išla práca rýchlejšie, hlavne pred jubilejnou slávnosťou, na ktorú bolo treba zhotoviť viac nových kusov oblečenia pre tanečníkov. „Kým vládzem a kým tanečný súbor bude, budem šiť preň ľudové kroje,“ povedala na záver nášho rozhovoru Rozália Chrončíková.

Pohľad tretí

V živote slovenskej obce v Báčsko-malokumánskej župe znamenal vznik tohto tanečného súboru zároveň aj možnosť na mobilizovanie mladých v prospech zachovania slovenských tradícií. To sme sa už dozvedeli od starostu obce Tomáša Nagya, s ktorým sme sa porozprávali po vydarenom programe tanečníkov.

Slnec20-04

„Boli viaceré pokusy založiť tanečný súbor, ale nevyšli. A vedúcej súboru Szilvii Sebőkovej sa podarilo tak zomknúť týchto mladých ľudí, že skupina pretrvala a šíri dobrý chýr našej obce aj za hranicami župy a krajiny. Je zaujímavé, že náš súbor lepšie poznali vo vzdialenejších obciach, a iba pred niekoľkými rokmi ho „spoznali“ aj susedné obce a pozývajú ich na rôzne vystúpenia,“ pochválil sa starosta. Samospráva svoju hrdosť vykazuje nielen slovom, ale aj „činmi“, či skôr podporou. Ako povedal T. Nagy, potom, ako sa obecná samospráva musela vzdať svojej funkcie národnostného voleného zboru a v roku 2006 sa založila osobitná slovenská samospráva, rovnako podporovala súbor ako predtým. „Morálna pomoc nebola prvoradou nikdy, vždy sme podporovali súbor i finančne - aj v najťažších rokoch. Slovenská samospráva vždy podporovala Klub dôchodcov, v rámci ktorého funguje súbor na zachovanie slovenských tradícií a aj tanečný súbor. Výška podpory samozrejme závisí od podpory samosprávy, ale máme šťastie, že dostávame pomerne vysokú diferencovanú podporu, ktorú môžeme potom prerozdeliť medzi naše súbory,“ povedal Tomáš Nagy.

Svedčí o tom aj darček slovenskej samosprávy, vďaka ktorému sa tanečníci dostanú v lete do Spišskej Novej Vsi, aby mohli reprezentovať kultúru Slovákov v Maďarsku v našej materskej krajine na podujatí Slováci Slovákom.

Eva Fábiánová

Slnec20-05

Trochu histórie

Súbor Slnečnice založili v roku 1994, keď na pozvanie Župného národnostného centra vystúpili v Baji na stretnutí národnostných skupín. Názov súboru a rovnomenného stretnutia v Dunaeďháze si vybrali preto, lebo tak, ako sa slnečnica každý deň otáča za slnkom, podobne sa tanečníci otáčajú na tóny hudby. Na začiatku tancovali iba slovenské tance, ale od roku 2002 sa učia aj maďarské, lebo viacerí členovia súboru sú žiakmi Umeleckej školy Levanduľa v Dunaföldvári. V súčasnosti má súbor päť vekových kategórii od škôlkarov až po dospelých. V roku 2010 získal titul Za Dunaeďház, čím samospráva uznala jeho dlhoročné pôsobenie v prospech zachovania miestnych slovenských tradícií. Z roka na rok má čoraz viac vystúpení na území Maďarska i mimo neho. Už dvakrát mal možnosť zastupovať Slovákov v Maďarsku v našej materskej krajine, a to v roku 2005 v Dulovciach a v roku 2009 v Piešťanoch. Vďaka veľkorysej podpore samosprávy vystúpi v tomto roku v Spišskej Novej Vsi.