Program Dňa Slovákov v Maďarsku sa začal otvorením výstavy Cyrilometodská ozvena v Ríme v budove Obecného klubu. Výstavu obrazov pripravili počas minulého roku k jubilejnému 1150. výročiu príchodu vierozvestcov na územie Veľkej Moravy, ktorá približuje obrazové dokumenty a listiny týkajúce sa života sv. Cyrila a Metoda tak, ako ich autor zmapoval v rímskych chrámoch.

Prítomných na slávnostnom otvorení privítala riaditeľka Osvetového centra CSSM Erika Zemenová Palečková. Prítomným sa prihovoril aj autor výstavy Stanislav Bajaník. Vo svojom príhovore vyjadril úctu pred činnosťou solúnskych bratov a vyzdvihol ich dodnes pretrvávajúci vplyv. „Spolupatróni Európy sú prítomní aj vo vašich mestách, i tu v Kestúci, a možno aj nás, našu generáciu neustále sledujú, aby sa dozvedeli, či sme hodní ich dedičstva.“

Po výstave a recepcii v Kultúrnom dome nasledoval oficiálny program podujatia v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Klementa. Po štátnych hymnách Maďarska a Slovenskej republiky v mene miestneho katolíckeho zboru privítal prítomných katolícky farár László Pokriva. Následnú ekumenickú pobožnosť celebrovali evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová a katolícky farár Ladislav Kiss-Malý. Ekumenickú pobožnosť uzavreli náboženské piesne v podaní zboru Spievajúca mládež slovenská.

Moderátori Daniela Onodiová a Levente Galda následne menovite privítali prominentných hostí: mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Rastislava Káčera, zástupkyňu predsedu Národného zhromaždenia Maďarska Mártu Mátraiovú, poslankyňu Národnej rady SR Magdu Kossuthovú, štátneho tajomníka zodpovedného za cirkevné, národnostné a občianske styky Ministerstva ľudských zdrojov Miklósa Soltésza, parlamentného poslanca Pála Völnera, predsedu Valného zhromaždenia Komárňansko-ostrihomskej župy, parlamentného poslanca Györgya Popovicsa, predsedu CSSM, slovenského národnostného hovorcu Národného zhromaždenia Maďarska, predsedu parlamentného Výboru národností v Maďarsku Jána Fuzika, predsedu Únie slovenských organizácií v Maďarsku, podpredsedu CSSM Františka Zelmana, podpredsedu CSSM Ondreja Csabu Aszódiho, vedúceho Úradu CSSM Ondreja Horvátha, generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriela Hushegyiho, vedúceho národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Antona Paulika, hlavného poradcu Národnostného oddelenia verejnej výchovy Ministerstva ľudských zdrojov Štefana Kraslána, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku Annu Pilárikovú, podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavla Hlásnika, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú Melichovú, predsedníčku Spoločnosti Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku Valériu Balankovú, predsedníčku občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Máriu Katarínu Hrkľovú, kestúckeho rodáka, akademického maliara z Kanady, tvorcu mozaiky Cyrila a Metoda a oltárnej mozaiky rímskokatolíckeho kostola sv. Klementa Tibora Nyilasiho, predsedníčku Kestúckej slovenskej samosprávy Valériu Gaálovú Karovú a starostu obce Kestúc Lajosa Gaála.

Ako prvý pozdravil prítomných Ján Fuzik. Vo svojom príhovore vyjadril svoju radosť, že tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku sa uskutočnil práve v jeho rodisku, kde je cyrilometodská tradícia azda najživšia v rámci Maďarska. Podľa prameňov v roku 860 tu vysvätili prvý kresťanský kostol v našom regióne a s veľkou pravdepodobnosťou sa na vysviacke mohli zúčastniť aj solúnski bratia. Nie náhodou sa odvodzuje meno Kestúca z názvu Kostolec. Následne J. Fuzik oboznámil prítomných s pozoruhodnosťami svojej rodnej obce a na záver príhovoru vyzval všetkých členov našej národnosti, aby sa zaregistrovali, a aby sa zúčastnili na jesenných národnostných samosprávnych voľbách. V podobnom duchu, vyzdvihnúc vyše tisícročné spolunažívanie maďarského a slovenského národa na tomto území, vzájomné kultúrne a duchovné obohacovanie sa a vyzývajúc k účasti na jesenných samosprávnych voľbách sa postupne prihovorili aj Márta Mátraiová, Magda Kossuthová a György Popovics.

Po predstavení husľového virtuóza Maďarskej štátnej opery, Kestúčana Károlya Borosa prišlo na rad tradičné odovzdávanie vyznamenania CSSM Za našu národnosť. Tohto roku ho získali Judita Kaszalová Szabadová, Michal Lásik a Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku.

Vyznamenaní cenou CSSM Za našu národnosť

Judita Kaszalová Szabadová sa narodila v malej horno-matranskej obci Alkár. Po skončení štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne začala učiť vo svojej rodnej obci. Ako učiteľka slovenčiny pokladala za dôležité, aby si jej žiaci pri osvojení spisovnej slovenčiny zachovali aj miestne nárečie. Mnoho detí pripravila na celoštátne slovenské recitačné a spevácke súťaže, zorganizovala výlety nielen na Slovensko, ale aj do Slovákmi obývaných miest.

Je členkou miestnej slovenskej samosprávy od jej založenia. V roku 2012, keď miestnej základnej škole hrozil zánik, ako predsedníčka slovenskej samosprávy vzala na seba úlohu prevádzkovateľa miestnej materskej a základnej školy. Ako horlivá organizátorka sa stala vedúcou miestneho ženského speváckeho zboru. Bola iniciátorkou otvorenia oblastného domu v Alkári, ktorý teraz prevádzkuje miestna Slovenská národnostná samospráva. Vďaka jej činnosti a angažovanosti sa zvýšil záujem obyvateľov dediny o miestne slovenské tradície. Výsledkom toho sa významne zvýšil počet tých, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti.

Judita Kaszalová Szabadová vykonáva svoju prácu s neúnavnou energiou a presnosťou už viac desaťročí. Jej činnosť a oddanosť pre spoločenstvo je vzorom pre nás všetkých.

*

Michal Lásik sa narodil v Slovenskom Komlóši v slovenskej rodine. Po skončení štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave sa vrátil na svoju obľúbenú Dolnú zem, kde začal vyučovať na čabianskom slovenskom gymnáziu dejepis a filozofiu. Svoje poznatky zužitkoval aj písaním, prekladaním a posudzovaním učebníc. Vypracoval rámcový program vyučovania slovenskej vzdelanosti a systém maturitných požiadaviek. Od roku 1992 je zástupcom riaditeľky Čabianskeho slovenského gymnázia. Jeho pedagogickú prácu uznávajú aj za hranicami, čo dokazuje jeho členstvo v školskej komisii Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Popri pedagogickej činnosti vo veľkej miere sa zapája do verejného života slovenskej komunity. Dlhé roky je predsedom verejnoprospešnej spoločnosti Čabianskej organizácie Slovákov, podpredsedom Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba, ako aj poslancom Valného zhromaždenia a predsedom Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM.

Jeho odbornosť, výborná komunikačná a rétorická schopnosť a oddanosť slovenskej národnosti prispievajú k tomu, že je váženou a uznanou osobnosťou nášho slovenského verejného života.

*

Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, ktorá vznikla v roku 1989, v tomto roku oslavuje svoje 25 ročné jubileum. Za svoj cieľ pokladá zjednotiť a aktivizovať slovenskú mládež v Maďarsku, zachovať a rozširovať slovenský jazyk, kultúru, ako aj slovenské národopisné pamiatky. Pri zostavovaní svojho pracovného programu sa usiluje o to, aby sa mladí zoznámili so zvykmi a tradíciami rôznych regiónov, a aby aktívne spoznávali život dnešných Slovákov žijúcich v Maďarsku. V tomto duchu sú organizované aj jej podujatia: slovenská mládežnícka akadémia, letné víkendy v Pilíši a v Matre, Dolnozemský pohár a tradičný futbalový turnaj v Békešskej Čabe.

Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, ako jediná celoštátna slovenská mládežnícka organizácia v krajine, úspešne prispieva k zachovaniu identity mladých Slovákov v Maďarsku.

Odovzdávanie vyznamenaní ľudovými piesňami spestrili členovia Kestúckeho pávieho krúžku.

Po odovzdaní vyznamenaní sa o slovo prihlásila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Valéria Gaálová Karová, aby odovzdala rodákovi z Kestúca Jánovi Fuzikovi vyznamenanie Osobnosť roka, Kestúc 2014. Vo svojom príhovore citovala slová J. Fuzika, ktoré povedal počas preberania rytierskeho kríža záslužného rádu Maďarskej republiky: „Pochádzam z Pilíša, narodil som sa v Kestúci v slovenskej národnostnej rodine. Som hrdý na to, že hovorím nárečím dediny, ktoré nemá páru ani v Maďarsku, ani na Slovensku“ a pokračovala vlastnými slovami: „My sme teraz hrdí na to, že novinár, rozhlasový žurnalista, televízny redaktor a režisér dokumentárnych filmov, predseda CSSM, ktorý je aj v súčasnosti členom našej miestnej slovenskej samosprávy, nikdy nezabudol na svoju rodnú dedinu. Pookreje naše srdcia pocit, že naša malá komunita vyformovala, vychovala osobnosť spôsobilú na zastupovanie záujmov všetkých národností žijúcich v Maďarsku v parlamente ako predseda výboru národností. Spomedzi jeho dokumentárnych filmov najradšej spomíname na jeho Kestúcku kroniku, ktorá spracúva tragické historické obdobie našej dediny, teda roky 1945-56. Toto dielo, ktoré nás vždy dojme a ohromí, prerozpráva pravdivý príbeh dejín objektívne, faktograficky, prostredníctvom živých postáv, čím sa podarilo vyvrátiť mylné pohľady na históriu. My, Kestúčania, sme vtedy pochopili, že naša ľudová pieseň, ktorá zaznie aj vo filme - „Nebojte sa chlapci, budeme bojúvat“ - nie je len hudbou na dokreslenie atmosféry, ale je aj osudom Kestúčanov.“

Na záver slávnostného programu Spievajúca mládež slovenská zaspievala latinskú sakrálnu pieseň.

„Vínko, vínko, vínko červené“

Po slávnostnej časti nasledoval kultúrny program regiónov Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku na námestí sv. Klementa. Pred tematickým galaprogramom odovzdali po prvý raz Cenu Štefana Lamiho. O založení tejto ceny rozhodlo Valné zhromaždenie CSSM v minulom roku, udeľuje sa skupine, ktorá sa zúčastní na prehliadke Vo víre tanca každý druhý, resp. štvrtý rok a trikrát po sebe získa zlatú kvalifikáciu. Hlavným cieľom pri zakladaní tejto ceny bolo podporovanie nepretržitej odbornej činnosti slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov v Maďarsku a posilňovanie etnickej identity členov slovenských komunít. Prvým nositeľom Ceny Štefana Lamiho sa stala Folklórna skupina v Pišpeku, ktorá vznikla v roku 2006, zriadili ju miestna slovenská menšinová samospráva a Umelecký kultúrny spolok Pišpek. Vedúcou skupiny je Emese Gimesiová Szokolová, umeleckým vedúcim je tanečný pedagóg Zoltán Széphalmi a vedúcim hudobnej zložky je Lajos Pál. V repertoári skupiny okrem miestnych tancov prevládajú lokálne zvyky v scénickej podobe. Zaujímavosťou je, že všetci členovia majú vlastný kroj, viacerí ho zdedili po starých rodičoch. Cenu odovzdali v mene VZ CSSM predseda Ján Fuzik, v mene Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov v Maďarsku Veronika Árendášová a v mene odbornej poroty etnografka Katarína Király. Po prevzatí vyznamenania členovia Folklórnej skupiny v Pišpeku predstavili choreografiu Od odvodu k narukovaniu, za ktorú získali na kvalifikačnej prehliadke Vo víre tanca minulú jeseň zlatú kvalifikáciu. Sprevádzala ich skupina Bálint a jeho banda.

Tematický galaprogram mal motto „Vínko, vínko, vínko červené“, keďže hostiteľská obec Kestúc je známa predovšetkým výrobou obľúbeného nápoja z hrozna. Na javisku postavenom na námestí sv. Klementa sa striedali reprezentanti všetkých Slovákmi obývaných regiónov v Maďarsku. Ako prvý sa predstavil pilíšsky región. Súbor Červený mramor z Tardošu predviedol účastníkom tohtoročného Dňa Slovákov v Maďarsku tirpácke tance, speváci 35-ročného folklórneho súboru Pilíš z Mlynkov zaspievali pijanské piesne. Bakonský región zastupovala Slovenská folklórna skupina v Černi s výberom slovenských melódií. Na pódiu sa predstavil aj tanečný súbor Tancujúce päty z Dengelegu z regiónu Lucina a okolie, sprevádzala ho ľudová hudba Esztam. Dolnozemskú oblasť reprezentovala členka Folklórneho súboru Tešedíka v Sarvaši Zuzana Csasztvanová, ktorá zaspievala sarvašské piesne, členovia tanečného súboru Komlóš zatancovali komlóšske tance a páví krúžok Borouka v Telekgerendáši potešil obecenstvo slovenskými piesňami o víne. Spevokol a Tanečný súbor Hajtóka z Tárnoku zastupoval pripeštiansky región, jeho členovia si tiež pripravili piesne o víne a polku. Z regiónu Jača a okolie sa predstavila folklórna skupina Muškát z Čúvaru s oživením oberačkovej zábavy. Kultúrnu časť uzavrelo vystúpenie reprezentanta Zemplínskeho regiónu, spevokolu Kvety hút (Huták virágai) z Pálháze, kde sa mimochodom konalo minuloročné najväčšie celoštátne podujatie Slovákov v Maďarsku. Členovia spevokolu priniesli kyticu ľudových piesní sprevádzanú hraním na citare. Moderátorkami galaprogramu boli riaditeľka Slovenského regionálneho a kultúrneho strediska v Mlynkoch Annamária Szeifertová a riaditeľka Osvetového centra CSSM Erika Zemenová Palečková.

Predstavili sa naše regióny

Na námestí sv. Klementa - trávnatom priestranstve s pódiom pod veľkým stanom, množstvom ďalších malých stánkov a kopou Slovákov zo všetkých kútov Maďarska to už od ranných hodín pulzovalo. Povetrím sa niesli slovenské melódie a vône slovenských špecialít. Mne sa ušlo tej pocty poobzerať sa po stánkoch. Svojimi kultúrnymi i gastronomickými špecialitami sa v nich prezentovali rôzne Slovákmi obývané regióny a obce z celého Maďarska. Zo stánkov Pálháze a vedľajšieho Bakonského regiónu sa na striedačku ozývali zvuky citary a spevu, a hladných zvedavcov lákali aj najrôznejšie sladké i slané koláče, ba aj mastný chlieb s cibuľou a uhorkou. Kultúra bola okrem spevu prítomná aj v podobe pálházskych výšiviek i bakonských krojov a ozdobených tekvíc. Pripeštiansky región zastupoval stánok Slovenskej samosprávy v Tárnoku, ktorá pripravila pre záujemcov malú výstavu s bábkami oblečenými do miestnych krojov a archívnymi fotografiami. Jača a okolie vsadili na gastronómiu a keď začali rozdávať na mieste zhotovené tvarohové strapačky so smotanou a slaninou, neodolal som ani ja.

Po krátkej obednej prestávke a očistení fotoaparátu od smotany nasledoval Slovenský Komlóš a jeho okolie. Dolnozemčania priniesli do Kestúca okrem maškŕt a výšiviek aj miestne publikácie a naša kamera objavila za stánkom aj kotol plný jahňacieho perkeltu, ktorý už počas varu lákal záujemcov. Región Verteš-Gereče priniesol na podujatie menšie banské múzeum s najrôznejším náradím. Nápaditým zjavom bola skupinka veselých baníkov-seniorov z Tatabánye-Bánhidy, ktorá rad radom navštevovala všetky stánky a dvíhala beztak skvelú náladu ich „personálu“ a návštevníkov veselými pesničkami najmä s banskou, ale sem-tam aj pikantnejšou tematikou. Z jednej som sa napríklad chtiac-nechtiac všeličo dozvedel o rozmnožovaní sa kobyliek. Nebol to však posledný nečakaný zážitok dňa.

Lucinu a okolie zastupoval bohato vybavený stan Šámšonházu, v ktorom vystavili najrozličnejší sortiment od kobercov cez grafiky s ľudovou tematikou po bábky v miestnych krojoch. Niečo podobné ma čakalo „po návrate na Dolnú zem“ aj v stánku Békešskej Čaby a okolia. Vína, náhrdelníky a iné šperky vyšperkovala možnosť vlastnoručne šúľať „brdovce“ pomocou špeciálneho náradia technikou našich starých mám - ďalší naozaj nečakaný zážitok. Po stánku Sarvaša a okolia, ktoré sa prezentovalo vinárskymi produktmi a syrom, som sa na záver ocitol v pilíšskom regióne. V chládku stánku Mlynčanov som okrem mlynských kapustníkov natrafil aj na dvoch rodákov z Mlynkov a čírou náhodou zároveň mojich strýkov. Mlynský stan pre mňa už nemohol byť autentickejší.

Na záver nám ostali ešte dva stánky, ktoré na rozdiel od ostatných nereprezentovali ani obec ani región. Medzi dvoma dolnozemskými (čabianským a sarvašským) si našli útulné miesto členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM), ktorí okrem propagačných materiálov v podobe tričiek, šiltoviek, slnečných okuliarov, odznakov či pier ponúkali naozaj skvelú náladu. A nie v poslednom rade svoj stánok mal aj organizátor podujatia - Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Záujemcovia si v ňom mohli prelistovať i zadovážiť najrôznejšie publikácie od kníh cez kalendáre až po posledné čísla nášho týždenníka.

Andrea Kiss, Zlatko Papuček