Keby som vyhrala v lotérii, nezmenila by som nič vo svojom živote. Žila by som bezstresový život, mala by som čas na to, na čo teraz nemám, ale rozhodne by som nežila inde ako v Šóškúte. Nedá sa nič robiť, som nenapraviteľná lokálpatriotka. A na čo môžem byť pyšná? O Šóškúte som už písala presne pred rokom, teda históriu obce a tu žijúcich Slovákov už poznáte. Ale okrem vábivej prírody, nádherných budov a milých obyvateľov je ešte niečo, na čo môžem byť hrdá.
Slovenská samospráva v Šóškúte už po deviaty raz zorganizovala Kapustníkový festival začiatkom júna. Neodmysliteľným bodom programu je vystúpenie Šóškútskej mládežníckej dychovej kapely. Aj oni patria do spoločnosti, kvôli ktorým som pyšná na svoju rodnú dedinu.
Vráťme sa ale na chvíľu v čase. Čitatelia Ľudových novín si možno ešte pamätajú na udalosti spred 17 rokov. V roku 1998 podobne ako teraz padol 5. júl na sobotu a práve v ten deň po prvý raz oslavovali Slováci v Maďarsku Deň Slovákov v Malom Kereši. Na prvej oslave Dňa Slovákov v Maďarsku vyhrávala rytmické pochody po bohoslužbe krojovanému sprievodu a potom aj štátne hymny Slovenska a Maďarska v divadelnej sále kultúrneho domu práve už spomenutá dychová kapela. Vtedy fungovali iba štyri roky pod záštitou základnej umeleckej školy Károlya Andreettiho, ale po rokoch vytrvalej práce sa osamostatnili. V súčasnosti pätnásťročný Spolok šóškútskej dychovej hudby má viac než 120 registrovaných členov, medzi nimi sú zakladajúci členovia kapely a samozrejme aj vtedajší prví muzikanti, deti, teraz dospelí, ktorí už 20 rokov aktívne hrajú v kapele.
Vedúcim, dirigentom, učiteľom, mentorom a niekedy aj otcom kapely je Sándor Kaszás (Kaszi). Pôvodom nemecký muzikant pochádza z blízkeho Großturwallu (Törökbálint), a možno práve pre vlastnú silnú identitu je mu blízka aj slovenská národnosť. Pokiaľ by mal niekto záujem ho spoznať, môže si pozrieť reportáž o ňom v Domovine, v slovenskom vysielaní MTVA.
Vráťme sa teraz do súčasnosti. Mládežnícka dychová kapela oslávila 28.- 29. júna svoje dvadsiate narodeniny. Dejiskom veľkolepého jubilejného podujatia bolo nádvorie Základnej umeleckej školy Károlya Andreettiho. Program sa začal vystúpením hostiteľskej kapely, potom sa rad radom predstavili pozvaní hostia. Jubileum prišli osláviť Mládežnícka dychová kapela z Dáne, dychovka Dunakanyar z Nagymarosu, Mládežnícka dychová kapela z Biatorbágyu (dirigentom je Sándor Kaszás) a tanečný súbor Večernica. Vrcholom programu bolo vystúpenie všetkých prítomných 200 muzikantov. Program bol napriek veľkoleposti, najmä pri odovzdávaní ďakovných diplomov, rodinný a intímny. Muzikanti, ale aj diváci si museli utierať slzy dojatia, lebo Kaszi povedal každému dobré slovo, či vtipnú príhodu. Reprodukovať atmosféru sa nedá. Štatistika hovorí sama o sebe. Aj dnes má kapela 60 aktívnych muzikantov a to nie sú medzi nimi najmladšie deti, teda dorast. Dostať sa k nemu na doučovanie je skoro nemožné, poradovník má vždy plný. A ešte som nespomenula, že bez dychovky nie sú v Šóškúte náboženské sviatky (Vianoce, Veľká noc, procesie) a nie je pašia Nanebovstúpenie Pána bez Kasziho.
Šóškúťania môžu iba vďačiť Bohu, či osudu, že sa prisťahoval do dediny. Ja som vďačná, a dúfam, že sa zúčastním aj na ďalších jubilejných koncertoch dychovky.
Ivett Horváthová Körtvélyesi
