Slovenská samospráva XIV. obvodu v tomto roku zorganizovala poznávací autobusový zájazd na Zamagurie a Spiš. Program bol navrhnutý na štyri dni. Hlavným organizátorom bol predseda Pavol Maulik a všestranným pomocníkom jeho zástupca Pavol Benšo.
Prvý deň sme vlastne len cestovali pozdĺž Nízkych Tatier. Nečakanou prekážkou tu boli cyklistické preteky, ktoré sme museli vyčkať. Po návšteve kostola v obci Hybe sme zamierili do Vysokých Tatier, potom sme si pozreli stredovekú nástennú maľbu legendy o sv. Ladislavovi v kostole vo Veľkej Lomnici. Kľukatou cestou sme sa dostali do goralskej dediny Osturňa, kde nám hostitelia vybavili prehliadku tradičnej drevenice a tam nám jej pôvodný obyvateľ porozprával o živote na Zamagurí. Ubytovanie sme mali v Spišských Hanušovciach v pekne obnovenom kaštieli, kde sme sa cítili ako v rozprávke. Hostitelia nás privítali slivovicou a chlebom so špeciálnou nátierkou. Večera bola chutná, pripravila ju gazdiná penziónu. Ako sme to videli na maľovanom obraze v hale, je matkou siedmich detí, z ktorých dve sa starali o nás. Petra Krompaského jeho otec vymenoval za nášho sprievodcu, so všetkými otázkami sme sa mohli obrátiť na neho. Pomohol nám aj pri zostavovaní programu, zabezpečil nám termíny návštev jednotlivých objektov a vybavil pre nás aj zľavy.
Druhý deň ráno po raňajkách sme si pozreli starostlivo vytvorenú peknú záhradu a autobusom sme išli na splav po Dunajci. Bolo krásne počasie a plte akoby sa kĺzali po povrchu vody medzi pobrežnými vrchmi. Krása prírody nás úplne očarila. Pltníci nám rozprávali o zaujímavých častiach trasy. Nám sa veľmi páčili ich klobúky ovenčené malými mušľami. Po výstupe na breh a po krátkej chôdzi sme nastúpili na autobus a išli sme na Ľubovniansky hrad. Stará Ľubovňa v roku 1412 sa spolu s trinástimi spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. V roku 1772 zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. V Starej Ľubovni sme navštívili múzeum v Meštianskom dome, kde sme videli dobové zariadenie, výrobu papiera z textílie a mohli sme si vyraziť groš. V susednej obci Hniezdne bol nedávno vytvorený Nestville park, expozícia tradičných ľudových remesiel a liehovarníctva na severnom Spiši. Mali sme možnosť vidieť proces výroby slovenskej whisky, aj ochutnať a kúpiť si tu vyrábané produkty. Večer nás hostitelia prekvapili pozvaním miestneho kantora, ktorý na harmonike nielen sprevádzal náš spev, ale nás aj naučil pre nás doteraz neznáme piesne, napríklad tzv. Goralskú hymnu, ktorou sme ukončili tento krásny deň.
Tretí deň bol nabitý programom. V Kežmarku sme si pozreli Drevený kostol, Farský katolícky kostol, Nový evanjelický kostol a zvonka aj hrad Thökölyovcov. V Spišskej Kapitule, keď sme čakali na vstup do chrámu sv. Martina, pred náprotivným biskupským palácom sa práve zastavil automobil a vystupujúci pán biskup, Mons. Štefan Sečka pristúpil k našej skupine a po krátkej zoznamovacej debate poprial nám príjemný pobyt na Slovensku a požehnal nás. S týmto zážitkom sme vstúpili do prekrásnej gotickej katedrály. Ďalším cieľom bolo mesto Levoča, kde sme si dali dlhší čas. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Neskorogotický hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Je z lipového dreva a zhotovili ho v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Historická radnica je nám známa aj z filmu Čierne mesto. V centre mesta sú nielen krásne staré meštianske domy, reštaurácie, ale v dome Thurzovcov sa nachádza archív mesta, je tu aj budova tlačiarne V. Breuera, kde vyšiel v r. 1636 prvý slovenský kancionál Tranoscius a v r. 1685 svetoznáme dielo J. A. Komenského Orbis Pictus. Z Levoče sme zamierili na Spišskú Novú Ves, kde sme mali šťastie, lebo vo farskom kostole sa práve konal sobáš a mohli sme si pozrieť fresky zo XVI. storočia a gotické sochy učeníkov majstra Pavla z Levoče. Pri prechádzke námestím sme videli budovu Divadla a tzv. Provinciálny dom mesta, kde v súčasnosti je vlastivedné múzeum. Po návrate do penziónu sme mali dobrú domácu večeru a spievali sme slovenské piesne až sa nám už oči zatvárali.
Štvrtý deň ráno sme sa rozlúčili s našimi milými hostiteľmi s nádejou, že ešte budeme mať možnosť ubytovať sa tu aj v budúcnosti. V Spišskej Sobote v dvojloďovom gotickom kostole sv. Juraja sme absolvovali nedeľnú sv. omšu. Po omši sme si podrobne pozreli krásne krídlové oltáre kostola. Hlavný oltár v tomto kostole, oltár svätého Juraja, má vyrezávanú predelu. Je na nej zachytená Posledná večera. Tento oltár pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče a Posledná večera je veľmi podobná tej, ktorú Majster Pavol zhotovil v levočskom Chráme sv. Jakuba. Veľmi sa nám páčila renesančná veža pri kostole a staré domy hlavného námestia, kde na jednom dome je tabuľa, ktorá pripomína, že v tomto dome v r. 1474 bol hosťom kráľ Matej Korvín. Potom sme nastúpili na autobus a smerovali sme na juh. Cieľom návštevy bola Dobšinská ľadová jaskyňa. Od parkoviska bolo potrebné zvládnuť stúpanie prístupovej cesty, pred vstupom do jaskyne sme si museli trochu oddýchnuť. Ľadové časti jaskyne sa ligotali, vystúpili z kontrastnej tmavosti nezaľadnenej steny jaskyne. Je to ľadový klenot svetového dedičstva. Po prehliadke sme sa občerstvili, lebo vodič autobusu musel dodržať predpísané odstavenie vozidla. Plánovanú prehliadku Ochtinskej aragonitovej jaskyne sme si odložili na ďalší zájazd, lebo sme sa museli ponáhľať na priateľské stretnutie. Bývalá naša spolucestujúca turistka - Anulka - nás pozvala do obce Buzitka pri Fiľakove, kde ona býva. Je to malá dedina s 500 obyvateľmi, ale má športový areál veľkosti 1,5 ha a funguje tu aj Folklórny a divadelný súbor. V areáli športového ihriska nás už čakali skoro všetci občania dediny. Pri bráne ihriska nás privítala starostka obce Helena Ševčiková, spolu s vedúcimi folklórneho súboru, a ponúkli nám chlieb a soľ. Veľmi nás čakali, celé popoludnie sa chystali, varili guláš a napiekli pagáče a štrúdle. Folklórny súbor na javisku sa hneď pustil do spevu a tanca. Bol to pre nás nečakaný milý program. Na stoloch boli misky s chutným gulášom a chlebom, pivo, víno a voda, potom sme ochutnali aj to, čo nám milí hostitelia upiekli. Všetko veľmi chutilo a debata s občanmi dediny nemala konca-kraja. Žiaľ, neúprosný čas nás prinútil k odchodu. Príslovie hovorí, že všetko je dobré, keď koniec je dobrý. Teraz koniec bol skutočne prekvapujúco dobrý a celý pobyt na Slovensku bol vynikajúci. Organizátorom a hostiteľom veľmi pekne ďakujeme.
(c. r.)
