V pripeštianskom regióne veľmi aktívne pracuje miestna slovenská národnostná samospráva na čele s predsedom Karolom Kissom. Samospráva podporuje páví krúžok, ktorý koncom augusta usporiadal tanečný tábor v priestoroch miestneho kultúrneho domu Forrás.

Rozprávali sme sa s predsedníčkou spolku Martou Zomboriovou.

- Spolok má asi 100-120 členov a pracuje v troch skupinách. Najstarší sú členovia pávieho krúžku, po nich nasledujú mladí (okolo 20 rokov) v tanečnom súbore Ostroha, a tí najmenší sú žiaci základnej školy v detskom súbore Kvietok. Tento tábor, ktorý sme zorganizovali po druhýkrát, je nielen tanečným, ale aj záujmovým táborom, ktorý má za cieľ napomáhať rozvoju našej spoločnosti a spolupatričnosti. V najväčšom počte sa tábora zúčastňujú tí najmenší, veď sú prázdniny. Každý deň majú deti popri tanci aj remeselnícke dielne alebo výlety, aby pre nich tento týždeň bol nielen náučný, ale aj zábavný. Hlavným cieľom je, aby si našli svoje miesto a boli aktívnymi členmi spoločnosti. Staršie ženy majú tiež nácviky, učia sa slovenské piesne a tance. Tábor odborne vedie Eva Szilágyiová Subová a jej syn Zsolt Szilágyi, s ktorými už dlho spolupracujeme. Eva pomáha pri zostavovaní choreografií a ich nacvičovaní so súborom. Zsolt vedie našich mladých tanečníkov v Ostrohe a Imre Ragonza sa venuje najmladším.

- Z akých zdrojov sa podarilo zorganizovať tento tanečný tábor?

- Najväčšími našimi podporovateľmi sú miestna slovenská národnostná samospráva a mestská samospráva. Od Ministerstva ľudských zdrojov sme získali 200 000 forintov, čomu sa veľmi tešíme. Zdarma využívame miestnosti a dvor kultúrneho domu Forrás, začo sme tiež vďační.

- Po koľký raz sa koná u vás tanečný tábor?

- Po druhýkrát sme zorganizovali takýto viacdňový intenzívny nácvik, a sme vďační našej choreografke Eve Szilágyiovej Subovej, ktorá má v krvi slovenské tance. Je dôležité, aby nám niekto pomáhal a koordinoval prácu našich súborov. Nie sme profesionálni tanečníci, ani speváci, ale myslím si, že sme na takej úrovni, aká sa očakáva v dnešnej dobe od viacgeneračnej skupiny.

- Aký program nacvičujete?

- Na miestne oslavy 20. augusta pripravujeme kyticu slovenských a maďarských piesní. Začiatkom septembra sa koná u nás v Kerepeši Národnostné stretnutie, na ktoré sme pozvali vystupujúcich aj z okolia, je to naša spoločná zábava. Na tomto podujatí sa môžeme predstaviť domácemu obecenstvu. Medzi Kerepešanmi sa zo slovenskej kultúry zachovali iba tradície. V meste funguje aj nemecká národnosť, ale čo sa týka zachovávania odevu, tradícií a vôbec národnostnej kultúry sa rozšírila na Kerepeši skôr slovenská. Na zachovanie tejto našej kultúry je dôležité, aby boli medzi nami mladí, ktorým budeme môcť odovzdať tieto hodnoty.

- Vyučuje sa u vás slovenský jazyk? Je o to záujem?

- Nemáme tradičnú, štátom podporovanú výučbu slovenčiny. Svoj jazyk si zachovávame v našom nárečí - cez slovenské piesne a zvyky. Máme vlastné nárečie, ktoré by sme si chceli zachovať a hovoriť tak, ako hovorili naši predkovia. Preto si aj radi oživujeme niektoré zvyky v slovenskom jazyku, napríklad pri priadkach, keď sa veľa rozprávame a bavíme.

(PEZ)