V Dabaši-Šáre usporiadali koncom augusta už po deviaty raz Ulicu závinov. Podujatie ponúka možnosť oduševneným gazdinkám, aby ukázali svetu svoje majstrovstvo v pečení chýrneho šárskeho rejteša v rámci Dní Šáre.
O priebehu akcie nás informovala hlavná organizátorka, pracovníčka Spoločenského domu v Šáre Mariann Gogoláková. „Iniciatíva usporiadať Dni Šáre sa zrodila pred piatimi rokmi, keď sme sa rozhodli, že dáme rámec podujatiam, ktoré sa uskutočňujú približne v rovnakom čase. Dabaš sa skladá z troch mestských častí a každá má svoje vlastné dni. U nás v Šáre koncom augusta zvykneme mať viacej podujatí, preto sme sa rozhodli uskutočniť aj dni mestskej časti v tomto termíne. V tomto roku sme začali púťou 15. augusta. U nás žijú veľmi pobožní ľudia a preto je pre nás cťou, že aj naše mesto je súčasťou národnej púte, ktorá bola 16. augusta. V ten deň sa uskutočnilo aj priateľské futbalové stretnutie s Kalinkovčanmi. S futbalistami nášho spriateleného mesta organizujeme tieto stretnutia pravidelne, vyhráva vždy iná skupina, v tomto roku mali šťastie naši futbalisti. Tradičná púť so stánkami a kolotočmi bola 17. augusta a v ten sa uskutočnil aj bál. Je zaujímavé, že na ňom hrala miestna kapela nielen maďarské, ale aj slovenské skladby. Pre nás je veľmi potešujúce, že slovenské pesničky hrali nielen vtedy, keď bolo na tanečnom parkete viacej miestnych, ale aj na požiadanie mladých Šáranov. Štátny sviatok 20. augusta doteraz vždy usporiadali v našej mestskej časti, ale tento rok mestské slávnosti boli v druhej mestskej časti, kde odovzdali novú sochu. Je našou snahou, aby sme počas série podujatí Šárskych dní oslovili každú vekovú kategóriu a ľudí rôzneho vkusu. Preto sme sa tešili, že sme mohli usporiadať už piatu výstav miestnemu maliarovi Mikulášovi Praudovi. Jeho krajinky sme vystavili na dvore Spoločenského domu. Zaujímavosťou výstavy je, že obrazy sú umiestnené v starých okenných rámoch. Vyvrcholením Šárskych dní je Ulica závinov,“ zhrnula týždennú sériu podujatí hlavná organizátorka.
Záviny piekli Šárania na väčšie sviatky, avšak boli rodiny, kde nemohli chýbať na nedeľnom stole. Všetky šáranské gazdinky majú možnosť raz ročne si zmerať svoje umenie počas tzv. Ulice závinov. Na podujatí každá ulica má svoj stan, v ktorom ponúkajú gazdinky svoje výtvory. M. Gogoláková nám prezradila, že na tohtoročnú gastroplejádu sa prihlásilo jedenásť družstiev alebo spoločností ulíc. Každý dostane stan, ktorý ozdobí podľa svojho vkusu a môže predávať svoje záviny. Drvivá väčšina pripravila tradičné záviny plnené tvarohom, makom, jablkami, kapustou a višňami. „Neviem, podľa čoho vyberali návštevníci, ktoré záviny uprednostňujú, ale ako som sa rozprávala so svojou mamou, dozvedela som sa, že naše koláče sa minuli za pol hodiny, lebo náš stan bol najkrajšie ozdobený a naše rejteše vyzerali najchutnejšie,“ povedala hlavná organizátorka. Jej tím venuje príjmy z predaných rejtešov tanečnej skupine Borovenka. Záviny predávali všade za jednotnú cenu a viaceré spoločnosti venovali svoj príjem na charitatívne účely, ale našli sa aj takí účastníci, ktorí zo získaných peňazí kúpia nové plechy alebo si peniaze odložia a o rok z nich zakúpia suroviny. Minulý rok sa rozhodli, že najlepším kuchárkam odovzdajú putovnú ťapšu, ktorú potom vrátia. Iniciatíva sa zapáčila aj účastníkom a v tomto roku bude visieť putovná ťapša v kancelárii spojených výchovno-vzdelávacích inštitúcií, lebo podľa návštevníkov Ulice závinov boli ich rejteše najchutnejšie. Natíska sa otázka, prečo rozhodnú o najlepších závinoch iba návštevníci podujatia a nie odborná porota. Podľa M. Gogolákovej sa pokúšali aj o odborné hodnotenie, to však vyvolalo nesúhlas a rozhodnutie návštevníkov sa zdá byť demokratickejšie. Asi na tom niečo je, lebo aj my sme ochutnali niekoľko druhov a najviac nám chutili naozaj tie „školské“.
Ale ak niekomu nestačili rejteše, tento rok pre nich organizátori pripravili aj ochutnávku ďalšieho tradičného slovenského jedla, „matutky“. Volajú ich aj „gerhene“, ale drvivej väčšine po slovensky hovoriaceho sveta sú to placky. Rozprávali sme sa s Teréziou Bálintovou Kecskésovou, ktorá vo veľkom vyrábala „matutky“ na spoločnom dvore oblastného Domu šáranských rejtešov. Prezradila nám, že postrúhali približne 50 kíl zemiakov, ale o jedlo je taký veľký záujem, že ledva ho stíhajú piecť na starom „šporhelte“. Dlhé rady boli až do konca večera. Na tomto dvore bol aj program pre deti. Klasické „staré“ detské hry priťahujú aj súčasné ratolesti, ale organizátori sa ich rozhodli aj motivovať. Pripravili pre deti „prekážkovú dráhu“ po ktorej, ak prešli, dostali kupón na rejteš. O záujemcov nebola núdza.
Medzitým sa na javisku konal kultúrny program. M. Gogoláková konštatovala, že o stretnutie folklórnych skupín okolitých osád prejavujú najväčší záujem hlavne starší obyvatelia Šáre. „Sadnú si na začiatku a nevstanú do konca. Niekedy spolu spievajú s vystupujúcimi,“ povedala. Musí to byť to dobrý pocit, že môžu zabaviť aj starších obyvateľov. Treba dodať, že hlavne slovenským programom. V tomto roku na javisku Ulice závinov vystúpili okrem miestnych, aj folkloristi z Ečeru, Maglódu, Peterky a Inárču. Hudba a tanec, citary a spev zneli počas celého popoludnia za výborného počasia.
Návštevníkov a vystupujúcich pozdravil aj primátor mesta Zoltán Kőszegi, ktorý má tiež veľmi rád šáranské rejteše. A ktorú plnku má najradšej hlavná organizátorka? Mariann nám prezradila, že ona už dva týždne je iba makové rejteše a nemôže sa nimi nasýtiť. Avšak väčšina ľudí obľubuje tvarohové alebo ovocné záviny. Keď sme odchádzali zo Šáre, ľudia sa už pripravovali na večerný koncert populárnej maďarskej speváčky Vecy Janicsákovej, ako aj na následný ohňostroj a pouličnú veselicu.
Eva Fábiánová
