Prvý septembrový víkend bolo v Čorváši rušno. Nielen preto, lebo vítali hostí zo Slovenska, veď to sme si už mohli zvyknúť, že okolo Slovákov z dolnozemského mestečka sa stále deje niečo zaujímavé, a to hlavne v spojitosti so Sládkovičovom.
V týchto dňoch uplynulo 15 rokov odvtedy, ako vedenie dvoch miest podpísalo dohodu o spolupráci. Na začiatku ani neverili, či sa im podarí naplniť ozajstným obsahom túto dohodu, ale roky presvedčili, že to stálo za to. Dnes sa Čorvášania a Sládkovičania stretávajú viackrát v roku na rôznych podujatiach v Maďarsku i na Slovensku. Navštevujú sa navzájom, a nielen organizovane, ale aj individuálne. Práve toto priateľstvo oslavovali v prvý septembrový víkend a veru, znova sa im podarilo naplniť ozajstným obsahom spomenutú dohodu.
Deň prvý
Takmer 50 Sládkovičanov meralo cestu do dolnozemského mestečka pod vedením starostu Antona Szabóa. Zastúpené boli všetky odbory a odvetvia, ktoré udržiavajú kontakty s priateľmi v Maďarsku. Takto prišla delegácia Matice slovenskej, Csemadoku, Klubu dôchodcov, rybárov, hasičov, Klubu klobásy a citarovej kapely.
Po príchode a ubytovaní ich cesta smerovala do Miestnohistorického múzea. Vytvorením zbierky, o ktorú sa stará organizácia Pro Urbe v Čorváši, sa splnil dávny sen Čorvášanov zachovať slovenské reálie a tradície. Osobitná vďaka patrí Ondrejovi Dohányosovi za jeho húževnatú prácu.
Po návšteve múzea hostia spolu s miestnymi sa vybrali na sálaš Gervíkovcov, ktorý sa nachádza neďaleko mesta. Vyhoveli takto pozvaniu Zuzany Trnkóczkej Kukučkovej, ktorá zachováva množstvo slovenských pamiatok na svojom sálaši. V tom čase už hostia trochu vyhladli, takže každému padli vhod koláče, údené, klobása a čerstvo upečený chlieb. Potom si ešte pozreli okolie sálaša a vybrali sa naspäť do Čorváša. Po ceste naspäť už neostalo nič iné, iba sa navečerať, aby na druhý deň čerství pokračovali v oslavách.
Deň druhý
Sobotňajší deň sa začal slávnostným spoločným zasadnutím poslancov Čorvášu a Sládkovičova. Najprv potvrdili a znovu podpísali zmluvu o spolupráci datovanú k 28. augustu 1999. Na podujatí sa zúčastnil aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý sa zmienil o tom, že na spolupráci týchto dvoch miest vidno, že naplnili obsahom vzájomnú zmluvu. O dobrej spolupráci sa zmienili aj dvaja primátori. Menyhért Szilágyi sa vzhľadom na svoj vek už nemôže uchádzať o post primátora na ďalšie obdobie, ale obe mestá sú mu vďačné za spoluprácu. Ako sa vyjadrila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbeta Gyimesivoá Hugyiková, v osobe primátora našli vždy oporu, keď potrebovali niečo vybaviť, aj v prípade udržiavania dobrých kontaktov so slovenskými priateľmi. A. Szabó verí, že s novým zvoleným zborom budú spolupracovať tak dobre, ako so súčasným vedením mesta.
Vďaka zmluve o spolupráci nadviazali kontakty aj spoločenské organizácie pôsobiace v jednotlivých mestách a takto sa spoznali oveľa bližšie.
Popoludní sa dostali k „slovu“ aj hudobníci a tanečníci. Program sa začal promenádnym koncertom členov čorvášskej dychovej kapely a mažoretiek. Pred piatimi rokmi položili spoločne pamätnú tabuľu na stenu Kultúrneho domu pri príležitosti desiateho výročia spolupráce. K tejto tabuli aj v tomto roku položili vence a potom už spoločne prešli na galériu kultúrneho domu, kde sa uskutočnila vernisáž výstavy čepcov a párt. Výstavu otvorila etnologička Katarína Király, ktorá hovorila o jedinečnosti dolnozemských čepcov. Výstava nesie názov Vyšité srdcom a zrodila sa v spolupráci so Slovenským verejnoprospešným spolkom vo Veľkom Bánhedeši a výšivkárskym krúžkom Rozmarín z Békešskej Čaby. Výstavu si mohli pozrieť dva týždne Čorvášania.
V nasledujúcom kultúrnom programe vystúpili na javisko členovia speváckeho zboru Nezábudka z Čorvášu, speváckeho zboru z Čabačúdu, členovia tanečnej skupiny Komlóš zo Slovenského Komlóša a citarovej skupiny zo Sládkovičova. Po večeri nasledoval bál, kde do tanca hrala kapela Novum z Galanty. Musíme dodať, že ľudia sa zabávali skoro do bieleho rána. Rozišli sa iba preto, lebo vedeli, že týmto sa ešte program spriatelených osád nekončil.
Deň tretí
Nedeľu slávili hostia a domáci spolu v miestnom evanjelickom kostole, kde Slovo Božie kázala miestna evanjelická farárka Mária Liptáková Gajdáčová.
Potom nasledovala rozlúčka v nádeji, že sa čoskoro znovu stretnú – v Sládkovičove.
Nikto však nešiel domov naprázdno. Okrem nových spoločných zážitkov, na ktoré budú ešte dlho spomínať, dostali od Čorvášanov dobré víno s etiketou pripomínajúcou spoločne strávené chvíle, ako aj medovníkové srdiečko a CD platňu s fotografiami a krátkym súhrnom spoločných akcií za posledných 15 rokov. Nám neostáva nič iné, len zablahoželať dvom mestečkám, aby ich vzájomné priateľské vzťahy vydržali ešte niekoľkokrát pätnásť rokov, aby sa stretávali s takýmto nadšením a vytvárali všetky vekové kategórie nové priateľstvá.
(ef)
Foto: A. Gyimesiová Hugyiková
